Blog Štefana Harabina

Súdna rada je vrcholná inštitúcia súdnictva. Má osemnásť členov, deviatich si volia sudcovia. Zvyšných menuje po troch prezidentka, vláda a parlament. Je to dôležitý orgán, ktorého kompetenciou je napríklad aj voľba predsedu Najvyššieho súdu. Vždy som tvrdil, že samotní sudcovia vedia najlepšie koho si zvoliť, lebo tí si neschopného spomedzi seba nezvolia. Na rozdiel od politických nominantov kde je to pravidlom.

Reakciou na moje presadzovanie nezávislosti súdnej rady na politikoch, bola mediálna kampaň o harabinizácii súdnictva, ktorú živili politici za pomoci novinárskeho stáda.

Ich snaha o ovládnutie justície a zbavenia ju nezávislosti vyvrcholila tým, že začali presadzovať, aby do volebného procesu súdnej rady zasahovali mimovládky a aby členovia súdnej rady nominovaní vládou, parlamentom a prezidentom neboli sudcovia, ale boli z radov iných povolaní. Mojim odchodom z Najvyššieho súdu sa tento proces rozbehol naplno.

Vo svojom programovom vyhlásení v časti o obnove dôvery v právny štát vláda píše, že v záujme vyváženosti zloženia súdnej rady sa zavedie pravidlo, že „zákonodarná a výkonná moc budú nominovať vždy len osoby, ktoré nie sú sudcami“.

Pozrime sa teda bližšie koho do súdnej rady títo „nositelia očisty“ doteraz vymenovali. Prvým členom súdnej rady, ktorého Čaputová vymenovala, je trestne stíhaný sudca Mészáros. Druhou vymenovanou je opäť sudkyňa výrazne politicky angažujúca sa  v mimovládnom združení za otvorenú justíciu Bertothyová. Čaputová pritom spolu s vládou presadzuje, že do súdnej rady treba vymenúvať už iba nesudcov a vyjadrila nevôľu nad tým, že vláda vymenovala do súdnej rady sudkyňu Svetlovskú. Čaputovej kritiku tejto voľby podporila aj Transparency International podľa ktorej je na škodu, že sa čerstvý záväzok z programového vyhlásenia vlády nepodarilo naplniť a hnutie Sme rodina si za členku Súdnej rady SR presadilo sudkyňu. Podobne vníma situáciu aj občianske združenie Via Iuris. Médiá priniesli informácie, že sa jedná o sudkyňu, ktorá odmietla v disciplinárnom konaní potrestať sudkyňu, ktorú navrhol stíhať minister spravodlivosti za Smer Tomáš Borec v kauze násilníckeho muža, ktorý zabil svoju družku aj jej matku. Sudkyňa je podľa médií zároveň dlhoročnou Kollárovou známou a v 90. rokoch istý čas pracovala vo firme El Dorado práve v čase, keď zavraždili spoločníka firmy Jozefa Surovčíka, ktorý patril k vedeniu mafiánskej skupiny Takáčovcov.

Druhým vládou menovaným členom Súdnej rady je sudca Kliment. Toho v roku 2011 nominoval Sulík ako kandidáta na predsedu NBÚ. Jeho kandidatúru však musel stiahnuť, keď sa prevalilo, že jazdil opitý. Kliment spolupracoval s  Petrom Tóthom, ktorý figuruje v Kočnerových kauzách. Pri zdôvodnení jedného z rozsudkov verejne priznal, že mal informácie aj z iných zdrojov ako zo spisu! Sudca ale nesmie rozhodovať podľa žiadnych iných zdrojov ako tých, ktoré ma v spise. V opačnom prípade potom môže vystupovať v pozícii svedka a nie sudcu. Súdna spravodlivosť predsa spočíva v tom, že sudca rozhoduje na základe dôkazov v spise, a nie na základe toho, čo niekde inde počul.

Kliment je preukázateľne spolupracovník tajných služieb a zúčastňoval sa aj spravodajských seminárov, okrem iných aj v Singapure.

Návrh na zvolenie Klimenta do Súdnej rady predložila vláde Kolíková, bývala štátna tajomníčka, ktorá slúžila spolu s Jankovskou pod ministerkou Žitňanskou. Sedela s Jankovskou za jedným stolom takmer štyri roky. Dnes Kolíková (Za ľudí) ministerka spravodlivosti pred novinármi priznala, že za Klimenta nehlasovala. Nie však preto, že by mala pochybnosti o jeho morálnych a odborných kvalitách, ale pre jej principiálny postoj, ktorý presadzuje a presadila aj do vládneho programu, že vláda a parlament by mali nominovať nesudcov.

Kolíková má zrejme schizofréniu, pretože predložila do vlády materiál, za ktorý sama nehlasovala.

Matovič voľbu Klimenta vysvetlil tým, že ak majú v súdnej rade miesto sudcovia, ktorí roky kryli chrbát Harabinovi, tak by tam za sudcov mali dostať priestor aj tí, ktorí proti nemu bojovali. Klimentovou nomináciou tak vláda spochybňuje to, k čomu sa vo svojom programovom vyhlásení zaväzuje.

Vláda vymenovala ešte jednu novú členku súdnej rady, je ňou dlhoročná prokurátorka Miššíková, pravá ruka Kočnerom skorumpovaného generálneho prokurátora Trnku.

Ďalším parlamentom zvolený člen súdnej rady je Ján Mazák. Navrhol ho právny „expert“ SaS Baraník, ktorý mi v minulosti vyčítal, že ako radový sudca z Popradu som súdil za komunizmu. Pritom Mazák ktorého navrhol, bol v minulom režime predsedom najväčšieho okresného súdu na Slovensku, ktorého nomináciu schvaľoval nomenklatúrne priamo ÚV KSS. Jeho stranícky šéf antikomunista Sulík ešte dodal, že je mu cťou mať takého nominanta. Mazák bol právnym architektom podvodných pyramídových nebankových spoločnosti v Košiciach. Do jednej z týchto spoločností s názvom SAS, vložil  milión korún a tesne pred krachom si vybral 48 miliónov korún. Na tomto právnom princípe potom fungovali aj ďalšie spoločnosti ako BMG, Horizont a ďalšie. Navyše ortodoxne až do poslednej chvíle obhajoval pozemkové podvody pod Tatrami.