Blog Štefana Harabina

V súčasnosti je ľudstvo na svete organizované približne do asi dvesto navzájom v rôznej intenzite spolupracujúcich štátov. Vzťahy medzi nimi sú v záujme zachovania mieru regulované zo strany OSN dohodnutými všeobecnými medzinárodnými princípmi. Všetky štáty ich musia rešpektovať a svedomito plniť. Silu Charty OSN potvrdzuje znenie jej článku 103, ktorý stanovuje, že záväzky prijaté podľa Charty OSN majú prednosť pred záväzkami vyplývajúcimi z akejkoľvek inej medzinárodnej zmluvy.

Jedným zo základných princípov medzinárodných vzťahov je zásada nezasahovania do vnútorných záležitostí iných štátov. Zakazuje štátom miešať sa, či už priamo alebo nepriamo akýmkoľvek spôsobom do vnútorného diania iného štátu v otázkach politického, hospodárskeho, kultúrneho alebo ústavného zriadenia. Úzko súvisí aj s ďalšími zásadami, napríklad so zásadou rovnosti všetkých štátov alebo zásadou mierového riešenia medzinárodných sporov. Slovenská republika má celkom prirodzene vzťahy so silnejšími, či slabšími partnermi v zahraničí. To však rozhodne neznamená, že my máme niekoho silnejšieho slepo poslúchať, porušovať pritom naše medzinárodné právne a politické záväzky a vedome sa vzdať našich vlastných národných záujmov. Ak chceme urobiť poriadok vo vnútri našej vlasti, musíme svoju pozornosť venovať konaniu vlády aj v otázkach medzinárodných vzťahov a medzinárodného práva.

Samotný fakt, že sa akákoľvek vláda dostala k moci neznamená, že si už môže robiť čo chce. Obmedzenia výkonu jej moci stanovuje naša Ústava, zákony a medzinárodné záväzky, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ústava SR ako základný zákon nášho štátu v  čl. 1, ods. 2 hovorí, že Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva a svoje ďalšie medzinárodné záväzky. V čl. 2 ods. 2 stanovuje, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Členovia vlády skladajú do rúk prezidenta Slovenskej republiky sľub vernosti Slovenskej republike, práce v prospech občanov a dodržiavania Ústavy a ostatných zákonov (čl. 112 Ústavy). Naša vláda však, ako už nie raz v minulosti, aj dnes rovnako hrubým spôsobom nadviazala na tú predošlú a pokračuje v nedbalom porušovaní medzinárodného práva. Minister zahraničných vecí napríklad naivne presviedča verejnosť, že uznanie nikým nezvoleného človeka, opozičného lídra Juana Guaidó vo Venezuele zo strany Slovenska za akéhosi dočasného prezidenta je správne, pretože riadne zvolený prezident Nicolas Maduro je zlý. Vraj preto, že vyhodil veľvyslankyňu EÚ z Venezuely. Naivita a neobhájiteľnosť argumentov nášho ministra je očividná, pretože nič z vnútropolitických udalostí vo Venezuele nedáva Slovenskej republike ani EÚ žiadne právo porušovať jej suverenitu a zásady medzinárodných vzťahov prijaté v Charte OSN. A okrem toho, prezident Maduro vypovedal veľvyslankyňu EÚ až potom, čo EÚ v rozpore s medzinárodným právom zaviedla proti Venezuele sankcie. Venezuela má právo sa takýmto nezákonným nepriateľským krokom brániť. No ale to by nesmelo byť naše ministerstvo sluhom a Brusel Bruselom. Tam sa ešte stále na želanie silných hráčov varia všetky otrávené lekváry proti neposlušným štátom. A naša vláda sa tvári, že my nič, my len držíme spolu s celou Úniou. Takto to nemôže ďalej pokračovať. Pre našu vlasť, pre náš suverénny národný štát je to ponižujúce, ale hlavne veľmi nebezpečné. Ak my bez problémov porušujeme medzinárodné právo, nerešpektujeme suverenitu a rovnosť všetkých štátov len preto, že to od nás žiadajú silnejšie štáty, tak môžeme čakať, že silnejšie štáty raz, keď to uznajú za vhodné pre ich vlastné záujmy, bez mihnutia oka rovnako porušia medzinárodné právo aj voči nám.

Programové vyhlásenie vlády SR hovorí, že Slovensko bude obhajovať dodržiavanie medzinárodného práva s kľúčovým postavením OSN. Obdobne to uvádza spoločné vyhlásenie troch najvyšších predstaviteľov štátu pri príležitosti Dňa Európy z 9. mája tohto roku. Minister zahraničných vecí, ktorý dlhé roky pôsobil v Bruseli ako predstaviteľ Slovenska v rámci EÚ musí vedieť, že Zmluva o EÚ (čl. 3, bod 5) vyžaduje od členských štátov Únie prísne dodržiavanie zásad Charty OSN. Podobné ustanovenia obsahujú aj ďalšie články oboch zmlúv o EÚ (napr. čl. 21, bod 1. ZEÚ, Preambula, či článok 208, bod 3  ZFEÚ). Dokonca aj Zmluva o NATO je celá postavená na princípoch Charty OSN. Zmluvné strany tu potvrdzujú, že uznávajú zásady Charty OSN. Odvolávky na jej ustanovenia sú uvedené aj v ďalšom texte zmluvy o NATO (napr. v čl. 1, čl. 5, čl. 7, čl. 12). Ak vláda porušuje medzinárodné právo bez zaváhania dnes, dá sa predpokladať, že to vláda bude robiť aj naďalej a pravdepodobne v ešte väčšej miere. Máme sa báť o svoju budúcnosť?

Keby som bol lekár, povedal by som, že slovenská zahraničná politika sa potrebuje liečiť zo silnej závislosti od pokynov a želaní EÚ a cudzích mocností. Ako sudca nahlas hovorím, že nie pokyny, ale dobré rady od iných prijať možno, nikdy však nie na úkor našich vlastných záujmov a nikdy nesmieme akceptovať žiadne porušovanie medzinárodného práva. To vedie k jeho rozkladu a ohrozeniu platného systému mierových vzťahov vo svete. Nová vláda je aj tu sklamaním. Pokračuje v nezmyselnej a neprijateľnej politike konfrontácie s inými suverénnymi štátmi sveta. Ľudia si musia uvedomiť, že ak sa naši politici takto tvárou vpred hlboko klaňajú príkazom Bruselu a iných západných mocností, súčasne občanom arogantne ukazujú svoje pozadie. A to je názorný opis pohŕdania a neúcty k vlastnému národu, k našim štátnym záujmom, k morálnym, právnym a ľudským hodnotám našej vlasti. Ak to nerobí vláda, tieto hodnoty si musíme chrániť my občania spoločne.

Na záver nemôžem nespomenúť jeden nesporný fakt.

Korčok v rôznych pozíciách v slovenskej vláde už od roku 1998, je nástrojom elit USA presadzujúcich politiku, teraz už dožívajúceho, Pax Americana. Nie je preto prekvapením, že bol vo vláde Dzurindu, Radičovej, Fica, Pellegriniho a momentálne aj v Matovičovej. Je tomu tak len a len preto, že všetci Dzurinda, Radičová, Fico, Pelegrinni a aj Matovič žiaľ boli resp. sú riadení ultraliberálnou ambasádou USA v Bratislave.

V tejto spojitosti výzva Fica Korčokovi, ktorého 12 rokov aktívne používal v zahraničnej politike Smeru, aby odstúpil, i keď iba v súvislosti s negatívnym postupom Veľkej Británie voči Slovensku, vyznieva humorne a napĺňa svojím obsahom úroveň Silvestrovského žartu.