Blog Štefana Harabina

Tak sa pozrime na tie organizovane zločinecké skupiny v justícii

V posledných dňoch denníky zverejňujú zaujímavé informácie o prepojeniach oligarchických skupín na vyšetrovateľov, prokurátorov a sudcov, ktorí nekonajú v prospech zákona, ale v prospech svojich donorov. Je dobré že sa tieto prepojenia odhaľujú, škoda  že len z jedného tábora, a aj to len v rámci predvolebnej kampane. Takže skôr ako o  snahe o očistu justície, možno skôr hovoriť o likvidácií konkurenčnej skupiny.  

Nachádzame sa v situácií, keď obyčajní ľudia stratili vieru, že sa môžu dovolať pravdy a spravodlivosti, či úž na súde , alebo vo vzťahu k štátnym inštitúciám. Jednoducho neveria v štát ako taký. A ja sa im nedivím. Uvediem pár príkladov ktoré ich nedôveru žiaľ utvrdia.

Máme tu teraz čerstvé rozhodnutie, pod ktorým je podpísaná predsedníčka Najvyššieho súdu pani Švecová. Bývalý zamestnanec prezidentskej kancelárie pán Lizák mal pre zrušený pracovný pomer súdny spor ktorý vyhral. Namiesto toho aby mu kancelária prezidenta vtedy na čele s Kiskom  okamžite všetky náležitosti vyplatila, tak právoplatné rozhodnutie o tom že on vyhral napadla, aby sa odložila vykonateľnosť tohto rozhodnutia. Teda aby ten pán Lizák trpel ďalej. Ak mainstream o tom ešte nepočul, pripájam aj spisovú značku: 6cdo85/2018.

Podpísaná je predsedníčka Švecová, ktorá hneď na to kandidovala na ústavný súd a aj prešla cez parlament. A potom navštívila pani Čaputovú a jej prezidentskú kanceláriu v prospech ktorej vyniesla protekčné rozhodnutie lebo chce byť vymenovaná za ústavnú sudkyňu. Aj takúto podobu môže mať konanie organizovanej skupiny v praxi. 

Ďalšieho máme bývalého ministra spravodlivosti aj vnútra Lipšica, ktorý jediný v štáte dostal podmienku za zabitie chodca na prechode pri porušení dvoch dôležitých povinností vodiča. Predtým vždy ako minister pri takýchto prípadoch vyžadoval nepodmienečný trest, no vo svojom prípade si po súhre vyšetrovateľa, prokurátora a sudcu zabezpečil podmienečný trest, ktorý navrhol už samotný prokurátor, pritom v takýchto prípadoch sa vždy navrhuje nepodmienečný trest. Tak nie je aj on členom organizovanej skupiny v justícii?  

Lipšic bol aj na obhliadke miesta činu vraždy Ernesta Valka, pritom ako minister tam nesmel byť. Ten istý Lipšic sa neskôr pohoršoval, že na mieste činu Kuciakovej vraždy bol šéf NAKA Krajmer, ktorý tam tiež nemal čo robiť. Na mieste Valkovej vraždy sa pri obhliadke nenašla zbraň, no neskôr pri doohliadke už áno. Doohliadka už nie je procesný úkon podľa Trestného poriadku a sudca ho ani nemôže použiť. A dnes Lipšic zastupuje jedného z podozrivých z tejto vraždy. Ako je možné že to dovolil vyšetrovateľ a prokurátor? Nie je toto tiež príklad organizovanej skupiny v justícii?

V roku 2002 aj ústavnoprávny výbor na čele s Oroszom skonštatoval, že Lipšic nemá zákonným spôsobom získanú justičnú skúšku. Aj toto by mal riešiť generálny prokurátor, ale nerieši. Je aj on súčasťou organizovanej skupiny?

Keď sme rozhodli v senáte, že inšpekcia MV pod ministrom vnútra je nezákonná a že nikdy nič nevyšetrí, vymohli si politici na čele s Kaliňákom, že zasadlo trestné kolégium im spriaznených sudcov plus jeden stážista, ktorý sa po hlasovaní stal sudcom Najvyššieho súdu a vyniesli rozsudok že Inšpekcia pod Kaliňákom je zákonná. Dnes už je Inšpekcia legislatívne upravená v intenciách nášho rozhodnutia, no my sme za to stále disciplinárne stíhaní. Zatiaľ čo organizovaná skupina vynášajúca rozsudky v prospech Kaliňáka pôsobí bez postihu ďalej.

Je tu päť rozsudkov Najvyššieho súdu že Kiskove firmy dávajú úžernícke úroky. Po prvom rozsudku nasledovala pokuta, po druhom mu už mala byť odňatá licencia. Nebola. Obchodná inšpekcia to po všetkých ďalších rozsudkoch riešila naďalej len pokutami. Opäť štátny orgán ktorý ovláda organizovaná skupina?

V roku 2002 požiadali švajčiarske orgány o vydanie kosovského Albánca Sadikiho na trestné stíhanie do Švajčiarska pre drogovú trestnú činnosť. Minister spravodlivosti Lipšic v súčinnosti s ministrom vnútra Šimkom mu expresne behom 24hodin udelili slovenské štátne občianstvo, čím ho zachránili pred vydaním do Švajčiarska. Nie je toto dôkazom prerastenia organizovaného zločinu do najvyšších štátnych funkcií? Sadiki bol neskôr v čase keď som predsedal Najvyššiemu súdu odsúdený na 23 rokov väzenia. Meno Sadiki sa však v médiách skloňuje výlučne v spojitosti s „údajným“ telefonátom s Harabinom. „Akože prepis“ tohto rozhovoru prečítal v parlamente, kde mal výrokovú imunitu práve Lipšic a pravosť mu potvrdil aj jeho komplic na generálnej prokuratúre Kočnerov priateľ Trnka. Na súde však pravosť už obhájiť nedokázal, keďže nevedel predložiť ani nahrávku prepisu ani odpočúvací spis, ktorého mal byť prepis súčasťou.  Musel sa mi teda ospravedlniť a zaplatiť odškodné. Napriek tomu to média dookola opakujú mysliac si, že použitím slova „údajne“, to  už nespĺňa skutkovú podstatu trestného činu ohovárania.

Domôcť sa spravodlivosti však nie je ľahké ani pre mňa. V roku 2010 mi v súvislosti s nepustením Miklošovej nezákonnej kontroly na Najvyšší súd  bola znížená mzda o 70%. Súd v Štrasburgu mi dal za pravdu, že kontrolovať Najvyšší súd mohol len NKÚ, nie Mikloš a že mi mzda má byť vrátená. Slovenska republika nerešpektuje rozhodnutie štrasburgského súdu a mne doteraz nebola vrátená mzda, lebo Žitňanská a Gál ma šikanujú ďalej tým, že ju nechcú vyplatiť. V médiách ste túto správu mohli zachytiť pod manipulatívnym titulkom „Harabin dostane od štátu tučné odškodné“. https://www.hlavnespravy.sk/markiza-predviedla-ucebnicovy-priklad-prace-novinara-pozrite-sa-ako-informovala-o-harabinovom-vyhratom-spore/1648535

Všetky tieto menované skupiny v súčinnosti s médiami a mimovládkami  za nedôveryhodnosť justície už notoricky obviňujú Harabina. Keď som v 2006 nastúpil na post ministra spravodlivosti, priemerná dĺžka súdneho konania bola takmer tri roky. Počas môjho pôsobenia sa skrátila na 11 mesiacov, čo konštatovala aj rada ministrov spravodlivosti rady Európy. Nástupom Žitňanskej v roku 2010 a Boreca 2012 až doteraz sa civilné konanie natiahlo už na viac ako 30 mesiacov. Keď som končil ako predseda Najvyššieho súdu v 2003, nemali sme jedinú vec staršiu ako rok. Po návrate v roku 2009 sme už registrovali 3-4 ročné spisy bežne. Pri odchode z postu predsedu v roku 2014 sme neevidovali ani jednu vec staršiu ako jeden rok. Dva roky po mojom odchode sme už mali stovky spisov starších ako rok a desiatky starších ako tri a viac rokov. 

Počas môjho ministrovania počet pracujúcich väzňov dosiahol 80%, a väzni upratovali aj budovu Najvyššieho súdu.  V roku 2012 Žitňanská zrušila prácu väzňov a budovu Najvyššieho súdu začala upratovať súkromná spoločnosť ktorú vybrala Žitňanská a ktorá si za to zaučtovala 3 milióny korún ročne. Rezort mal za môjho ministrovania prebytky a z ušetrených prostriedkov mali všetci zamestnanci súdov odmeny minimálne dvakrát ročne. Toľko k môjmu pôsobeniu na ministerstve.

Ďalším obľúbeným grífom mediálnych presstitútov sú akési nekonkrétne tvrdenia, že Harabin púšťa vrahov. Konkrétne ktorých neuvádzajú, ale živia to rôznymi spôsobmi. Takto napríklad vyzerali titulky mainstreamových médií pred dvoma rokmi:

Obrovský zvrat v prípade vraždy v Polomke: Šokujúce rozhodnutie Harabina, vdova je zúfalá! (Plus jeden deň)

Vražda podnikateľa, ktorú sledovalo celé Slovensko: ZVRAT Harabinov senát rozhodol (topky.sk)

Harabin zmietol zo stola rozsudok v starej kauze Polomka, kde vraždil policajný gang (aktuality.sk) 

Najvyšší súd zrušil rozsudky v kauze vraždy Jána Kubašiaka v Polomke (TASR)

A realita? Náš senát nerozhodoval vo veci vraždy Kubašiaka, ako to prezentovali média, lebo za vraždu Kubašiaka už bol odsúdený Petluš na 25 rokov, bez účasti Igora Š. My sme rozhodovali v kauze kde dostal Igor Š. osem rokov za objednávku lúpeže dokumentov, kde sme vec vrátili Okresnému súdu Banská Bystrica a prikázali, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol.

Či vo všetkých týchto redakciách sedia ľudia, ktorí len náhodou nepochopili o čom sa rozhodovalo, alebo naopak sa jedná o organizovanú mediálnu skupinu, známu aj pod názvom „Lipšicove stádo“, ktorá dezinformuje verejnosť s cieľom očierniť Harabina už posúďte sami.

V každom prípade na jednoduchších ľudí to zaberá, čoho svedkami budete aj v diskusii pod článkom.

Toto sú dôvody, prečo som sa rozhodol opätovne ohlásiť kandidatúru na predsedu Najvyššieho súdu. Moja motivácia je jasná, odstrániť všetky prokaliňákovské ale aj prokiskovské opatrenia s ktorými urobili z Najvyššieho súdu politického lokaja. Robím takmer 40 rokov trestné právo, bol som dvakrát predsedom Najvyššieho súdu, mám takú sumu informácií a poznatkov, že v krátkom čase by som tam dokázal zvrátiť nezákonnosti, či už v rozvrhoch práce, či svojvoľných rozhodnutí a vrátiť Najvyšší súd do polohy nezávislého najvyššieho orgánu všeobecného súdnictva. Vždy som bojoval za nezávislosť sudcov a hájil ich pred útokmi médií, mimovládok a politikov, a mienim to robiť aj ako predseda Najvyššieho súdu.