Blog Štefana Harabina

Čaputová je znepokojená, že Harabin vyhráva v disciplinárnych konaniach 14:0. Navrhuje tak inštitucionálnu zmenu, kde by rozhodovali už ňou vymenovaní sudcovia. 

   Nový „lex disciplinárny senát na Harabina“?

            Stav disciplinárneho súdnictva na Slovensku je nedostatočný, napriek tomu, že ide o jednu zo základných podmienok nezávislého súdnictva, vyhlásila dlhoročná zamestnankyňa Sorosom financovanej mimovládnej organizácie Via Iuris, dnes osoba sediaca v úrade Grasalkovičovho paláca Zuzana Čaputová, po stretnutí s predsedníčkou Najvyššieho súdu (NS) SR Danielou Švecovou. 

Disciplinárne súdnictvo je podľa nej dôležité, pretože má poskytovať priestor na vyvodzovanie zodpovednosti v prípade zlyhania sudcov.  Kondícia disciplinárneho súdnictva je nedostatočná, je tam nechuť sudcov byť súčasťou týchto disciplinárnych senátov. Riešením môže byť inštitucionálna zmena, napríklad senáty ďalšieho disciplinárneho kolégia najvyššieho súdu, alebo zriadenie najvyššieho správneho súdu. „Súdnictvo bude fungovať vtedy dobre, ak bude vysoká miera nezávislosti fungovať kvalitným zodpovednostným systémom a to má predovšetkým zabezpečiť disciplinárne súdnictvo,“ uviedla.

Najviac disciplinárne stíhaním sudcom je Štefan Harabin. Doteraz čelím 7 návrhom a v ďalších troch robím obhajcu svojim kolegom. Doteraz, vrátane odvolaní a zastupovania kolegov vyhrávam 14:0, čo pochopiteľne znepokojuje tých, ktorí si mysleli, že ma účelovými disciplinárnymi návrhmi zastrašia. Naopak, verejnosť sa začína pýtať, či je problém naozaj u Harabina a nie u tých, čo politicky motivované návrhy podávajú, keďže výsledok 14:0 hovorí za všetko. 

Ja som napríklad disciplinárne stíhaný za to, že so senátom, ktorému som predsedal sme rozhodli, že inšpekcia MV pod ministrom vnútra je nezákonná. Dnes v intenciách rozsudku Harabinovho senátu prijali politici zmenu a inšpekciu vyňali spod ministra vnútra, no mňa a mojich kolegov stále za to disciplinárne stíhajú a za štyri roky čuduj sa svete, nebolo vytýčené ani jedno pojednávanie. Keď môj senát tento verdikt vyriekol, politici vrátane Fica, Kisku,  Kaliňáka, Lipšica, Sulíka, Boreca a Žitňanskej, vyzývali na moje disciplinárne stíhanie a dokonca na najvyššom súde na ich popud zasadlo trestné kolégium, ktoré aj za pomoci personálne skorumpovaného stážistu, rozhodlo presne opačne ako Harabinov senát. 

Dnes všetci títo politici vyjadrujú spokojnosť, že sa inšpekcia MV  ako orgán, ktorý má dohliadať nad trestnou činnosťou policajtov, odňala ministrovi vnútra a má fungovať ako nezávislý orgán.

No sudcov v trestnom kolégiu a v konkrétnom senáte na čele s Klimentom, ktoré rozhodlo presne naopak ako môj senát, nikto disciplinárne nestíha, hoci tam podozrenia z rozhodnutia v prospech politickej objednávky bijú do očí.

Rozhodnutie disciplinárneho senátu, ktoré najviac potvrdilo nezávislosť justície bolo, keď rozhodoval o návrhu predsedkyne Súdnej rady Bajánkovej, ktorý podala na mňa za výrok, že keď bude Švecová počúvať politikov, tak skončí v Pezinku. Disciplinárny senát mi totiž dal za pravdu. Táto skutočnosť len podčiarkuje rozhodnutie kolégia, ktoré na popud politikov rozhodlo že inšpekcia je zákonná, hoci všetci politici dnes pre zmenu tvrdia opak.

Naša odborníčka na otvorenú justíciu, toho času ordinujúca v Grasalkovičovom paláci, tak hľadá spôsob ako „nezávislú justíciu dať do poriadku“, aby o disciplinárnych senátoch nerozhodovala Súdna rada. Navrhuje tak riešenie v podobe nového kolégia na Najvyššom súde, alebo vytvorenia Správneho súdu, kde by už ňou vymenovaní sudcovia rozhodovali tak ako treba a nie ako doteraz, keď to skončilo debaklom 14:0 v môj prospech.

V minulosti už mimovládka Via Iuris výrazne nátlakovo vstúpila do nezávislosti justície, keď dosiahla cez Sorosovi oddaný slovenský parlament odtajniť voľbu predsedu najvyššieho súdu a v rozpore s Ústavou presadila, aby vo výberových komisiách na nových sudcov a v disciplinárnych senátoch sedeli aj zástupcovia tretieho sektora. 

Neverte preto predstaviteľom mimovládnych organizácii, ktorí hovoria, že chcú zlepšiť fungovanie a nezávislosť justície. Prípad Harabin najlepšie dokazuje, že justícia  napriek všetkým problémom nestratila ešte všetky prvky nezávislosti a dokáže odolávať politickému zasahovaniu.