Blog Štefana Harabina

V prvom rade vyjadrujem úprimnú ľútosť z toho, čo sa stalo v závere roka 2020 a súcitím s rodinou pána Lučanského. Bez ohľadu na čokoľvek, je to neuveriteľná ľudská tragédia. Očakávam, že sa celá vec riadne vyšetrí a objasní aj keď mám pochybnosti, či niečo také počas vlády Matoviča na Slovensku vôbec je možné.

Bol som vrchným veliteľom ZVJS (Zbor väzenskej a justičnej stráže) ako minister spravodlivosti v rokoch 2006-2009. Príslušníci ZVJS hovoria, že som bol mimoriadne tvrdý, preto mali zo mňa strach. Zároveň ma ale považovali za autoritu, mali rešpekt, pretože cítili  spravodlivosť a dôverovali mi.

Ako minister spravodlivosti som navštívil všetky väznice na Slovensku, vrátane ústavov na výkon väzby, aj tú prešovskú. Lebo som, okrem iného, zavádzal prácu väzňov nad rámec dovtedajších parametrov (iba na margo dosiahli sme takmer 80% zamestnanosť väzňov, absolútne najvyššiu v EÚ). Detailne preto poznám tiež právne predpisy v režimových a bezpečnostných otázkach i reálny stav v tomto smere aj v Prešove.

Štrasburský dohovor o ochrane ľudských práv navyše zaväzuje aj našu republiku chrániť právo na život. Osoby vo väzbe sú zraniteľné a štáty majú povinnosť uskutočniť osobitné kroky k ochrane ich života. Čl. 2 Dohovoru za určitých okolností ukladá štátu pozitívnu povinnosť prijať preventívne opatrenia za účelom ochrany jednotlivca aj pred ním samým. Ide o opatrenia, ktoré možno od nich za existujúcich podmienok rozumne očakávať na odvrátenie hroziaceho nebezpečenstva.

Samovražda Lučanského v súvislosti s tým, čo o udalostiach spred mesiaca v tej istej cele, „akože komplexne“, zistili Kolíková a tiež Žilinka, desať hodín pred oznámenou „kritickou samovraždou“, je alarmujúca a vymykajúca sa obvyklým štandardom.

Asi tak ako samovražda Epsteina v „samoväzbe“ v USA.

Nie z pohľadu, že by Lučanský bol pedofilný zvrhlík, ale z titulu, že sa stal zrejme nepohodlným svedkom takmer všetkých politikov.

V tomto prípade mám na myslí predovšetkým výnimočne aktuálnu spojitosť. Lipšic, vychádzajúca Sorošova justičná hviezda u Čarnogurského na ministerstve spravodlivosti v rokoch 1998-2002 tvrdil, že je bezpodmienečné nevyhnutné skopírovať celý justičný systém USA, vrátene väzenstva do našich slovenských pomerov. Ako predseda najvyššieho súdu som vtedy oponoval jednoduchou replikou v znení, že „Morské ryby nie je možné prenášať na Štrbské Pleso“.

Čiže o čo išlo, osvedčené korupčno-politické praktiky aj väzenské podľa amerického vzoru, preniesť na Slovensko.

Kolíková sa  počas posledných dvoch tlačoviek v priamom prenose priznala k mimoriadne vážnemu odbornému zlyhaniu, lebo po zisteniach, najmä udalosti spred mesiaca nechala generála  Lučanského na samotke s poschodovou posteľou. Práve podľa jej verzie si mal generál spôsobiť zranenie oka neopatrnosťou pri páde na hranu postele. Vnímala teda železnú posteľ ako nástroj spôsobilý ohroziť život a zdravie väzobne stíhanej osoby, čiže vedela, že  kovová posteľ umožňuje spôsobenie vážneho poranenia väzňa na samotke. Nenariadila jej odstránenie ako vrchný veliteľ ZVJS.

Preto pri zistení, že skutočne išlo o samovraždu Lučanského, sa u Kolíkovej v jej prípade dá hovoriť aj o vyvodení priamej trestnoprávnej zodpovednosti za účasť na samovražde. Účasť na samovražde generála, sa môže samozrejme viazať za rovnakých podmienok ako u Kolíkovej i na riaditeľa v Prešove a generálneho riaditeľa ZVJS a na všetky osoby, ktoré mali na starosti technické vybavenie samotky. Štát a príslušní štatutári konkrétneho štátneho orgánu musia urobiť všetko možné a doslova i nemožné, prijať všetky opatrenia, na odvrátenie hroziaceho nebezpečenstva, aby akýkoľvek väzeň nemohol spáchať samovraždu, nehovoriac už o tom, keď je väzňom generál polície a exprezident policajného zboru.

Verejnosť opodstatnene potom kladie otázky nasledujúceho znenia.

Mali jeho spoluobvinení strach a preto mali záujem, aby generál Lučanský už nikdy nehovoril?

Kto chcel umlčať exprezidenta PZ generála Lučanského?

Kto mal (mohol) mať motív na realizácii takéhoto hrozného skutku?

Bezprecedentný a v histórii slovenského väzenstva (vrátane československého) doposiaľ nezaregistrovaný takýto spôsob samovraždy v zostrených mikroskopicky sledovaných podmienkach (nehovoriac o opakovanom pokuse a o tom, že išlo generála polície, exprezidenta PZ, ktorého verejne  politicky vydierali, aby sa vzdal) a tiež pri mainstreamovom podsúvaní informácií, že ide o svedka na opozičných politikov, nám zrejme aj neumožňuje spoliehať sa na to, že išlo o dobrovoľnú samovraždu, keď vôbec išlo o samovraždu.

Vieme kto mal motív u Epsteina?

Z amerických korupčno-podvodných justičných skúsenosti (viď aj posledné prezidentské voľby) sa nedá vylúčiť ani to, že Epstein ešte žije a s jeho životom sa kupčí, tak ako u nás s kajúcnikmi, ktorý inštitút do Trestného poriadku zaviedol práve Lipšic a osobne Fico s Kaliňákom i napriek môjmu návrhu ako ministra spravodlivosti  do vlády (v roku 2007) na jeho zlikvidovanie, tomu úspešne zabránili.

Takže mohli mať motív Lipšic, Matovič, Kaliňák, Fico? To ja neviem.

V právnom štáte sa predsa, ale musí zistiť, čo sa stalo.

Tak ako USA nikdy neboli právnym štátom. Ani u nás po úpravách Lipšica a Fica sme nedosiahli túto „americkú“ úroveň právneho štátu. Skôr už došlo k zničeniu i predtým existujúcich pozitívnych právnych štandardov.

Nezrušili náhodou Fico spoločne s Lipšicom nezrušiteľnú amnestiu?

Podľa Dohovoru majú členské štáty i v prípade samovraždy spáchanej vo väzbe vec riadne, nezávisle a bez zbytočných prieťahov prešetriť.

Stane sa tak v prípade generála Lučanského? Neviem. Lebo nie je vylúčené, že Fico, Lipšic, Matovič a Kaliňák sú dirigovaní z rovnakého centra riadenia?

Alebo si niekto ešte myslí, že nie sú?

Nie je zaujímavé aj to, že Kaliňák prvýkrát reagoval až po smrti Lučanského?

Iba na ilustráciu pripájam časť výpovede Milana Lučanského z 3. decembra 2020, zverejnil portál noviny.sk.

Vyplýva z nej, že bývalý policajný prezident, ktorý mal spáchať samovraždu, chcel vyšetrovateľovi dokázať, že podozrenia o braní úplatkov sú len výmysly a na zneužívanie svojho postavenia nebol odkázaný.

Lučanský mal uviesť, že sumu 150 000 eur získal legálne, keď v roku 2019 došlo k mimosúdnemu vyrovnaniu sporu s médiami, ktoré o ňom zverejnili nepravdivé články. Všetky tieto peniaz, plus ďalších 20 tisíc eur, mal podľa výpovede darovať.

„Takže som pri tom, ako som dostal 150 tisíc eur, rozdal 170 tisíc eur, čo je overiteľné z bankových výpisov. Takže som nebol odkázaný na nejaké peniaze od Böhmovcov alebo Pakšiovcov, ale bol by som si tieto peniaze nechal na svojom účte,“ uviedol Lučanský.

Peniaze z úplatkov boli podľa Lučanského len výmyslom policajtov a ďalších obvinených, ktorých NAKA zadržala pred ním. Bol pripravený sa voči obvineniam brániť a do zápisnice o výsluchu uviedol, že žiada konfrontácie so všetkými, ktorí o ňom tvrdia, že od nich bral peniaze, či iné nezákonné výhody.

„Nakoniec ešte chcem uviesť, že nikdy som si neuvedomoval, ako je u nás postavený trestný poriadok a trestný zákon, ale je smutné, že ja musím dokazovať svoju nevinu a nie naopak, že by mne bola dokázaná nejaká vina,“

Uviedol podľa portálu novinky.sk v závere výsluchu.

Na záver blogu už iba malá pikantéria.

Minister obrany Naď potvrdil pravosť uniknutých záznamov Lučanského lekárskej správy z ružomberskej vojenskej nemocnice, ktoré usvedčujú Kolíkovú zo šírenia klamstiev.

https://www.infovojna.sk/article/nad-dal-presetrit-unik-zo-zdravotneho-zaznamu-lucanskeho-sokujucich-zraneni-na-situaciu-reagoval-aj-syn-exsefa-policie