Blog Štefana Harabina

Médiá nás informovali, že policajti z Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) zadržali v stredu ráno 13 sudcov. Obvinenia padli z trestných činov korupcie, zasahovania do nezávislosti súdu a marenia spravodlivosti. Medzi zadržanými je okrem 13 sudcov aj jedna bývalá sudkyňa, jedna správkyňa konkurznej podstaty, jedna advokátka a dve civilné osoby. Čo už médiá nespomenuli boli mená hlavných osôb, ktoré kočneriádu na bratislavskom okresnom súde dopustili. Okrem Žitňanskej to je aj súčasná kandidátka na post ministra spravodlivosti Mária Kolíkova z Kiskovej strany Za ľudí.

Ešte v máji 2011 „proreformná“, sorošovská ministerka spravodlivosti Žitňanská v Radičovej vláde nezákonne odvolala z funkcie predsedníčky Okresného súdu Bratislava I. Kožíkovú, ktorá za rok dokázala neuveriteľné, znížiť stav vecí starších ako štyri roky o 4 000 na tomto súdu. Odvolaním Kožíkovej naštartovala, zjavne zámerne „na niekoho pokyn“, rozkladné procesy vo vedení tohto súdu. V tom istom období, ale napríklad Jankovskú neodvolala z funkcie predsedníčky Okresného súdu Trenčín.

V roku 2016 sorošovská ministerka Žitňanská vo Ficovej vláde predsa musela vedieť, že Sklenku s dvojročnou sudcovskou praxou nemôže poveriť riadením najväčšieho okresného súdu na Slovensku. Vtedy bola jej štátnou tajomníčkou práve Mária Kolíková, ktorá sa má teraz stať ministerkou spravodlivosti.

Prečo obe umožnili, alebo lepšie povedané, vyrobili korupčný mechanizmus na okresnom súde Bratislava I. cez linku Sklenka-Kočner, kde sa takto rozhodovali veci práve od roku 2016?

Tam by mali smerovať otázky médií.

Ak Kolíková bola taká čestná a Žitňanská napriek tomu Sklenku vymenovala, tak mala odísť z dôvodu, že s tým nesúhlasí a nebude ďalej robiť štátnu tajomníčku. Práve preto, že bola štátna tajomníčka, mala vzniesť zásadne výhrady pri poverení takého človeka na riadenie súdu. Štátny tajomník, pokiaľ je odborne spôsobilý, musí na niečo také upozorniť a keď sa to neakceptuje, tak odísť.

Žitňanská, asi s radosťou, akceptovala ako štátnu tajomníčku i Jankovskú, ktorú jej tam posunul Kaliňák, lebo práve ju ako jedinú z nových predsedov súdov v roku 2011 neodvolala. Keby bola principiálna a nechcela navodiť korupciu v rezorte spravodlivosti tak rozhodne odmietne post ministra spravodlivosti, pokiaľ tam bude Jankovská.

Ja som tak urobil, keď mi núkali post ministerstva spravodlivosti v roku 2006 a politici mi chceli podsunúť ako štátneho tajomníka Čečota ako hotovú vec. Mečiarovi som povedal, že potom neprijmem post ministra. Ak mám byť ministrom, treba zariadiť, aby tento policajt Čečot išiel napríklad na ministerstvo vnútra a  SNS si nominuje na spravodlivosť niekoho iného.

Treba preto veci otvorene pomenovať. Kočneriádu na okresnom súde Bratislava I. vyrobili Žitňanská s Kolíkovou za pomoci Jankovskej. Museli byť dohodnuté, keď vymenovali Sklenku, lebo Jankovská ho nemohla poveriť riadením súdu, to mohla iba Žitňanská a neprotestovala ani druhá štátna tajomníčka Kolíková.

Žiadny príčetný minister nemôže nechať sudcu s dvojročnou praxou nechať riadiť najväčší okresný súd. Takže kardinálna zodpovednosť za kočneriádu na okresnom súde Bratislava I. je na dvojici Žitňanská, Kolíková, ktoré na ministerstve fungovali ako siamske dvojičky, a až následne na Jankovskej.

Ak médiám pohoršeným nad Kočnerovým vplyvom v justícii nevadia spomínané hlavné aktérky realizácie tohto vplyvu, tak to znamená, že sledujeme len ďalšiu etudu v podaní Lipšicového stáda. Čo to napovedajú aj včerajšie akcie so zatýkaním, kde na mieste zákrokov nechýbali televízne štáby. Odkiaľ mali informácie o tom, že táto policajná akcia prebehne? To, že jednu z aktérok menovania Kočnerovho sudcu, vtedajšiu štátnu tajomníčku Kolíkovú navrhuje Kiskova strana za ministra spravodlivosti, však už divákom neozrejmili.

Práve Kolíkovú som z ministerstva spravodlivosti vyhodil hneď v roku 2006, kde som ju zdedil po Lipšicovi a Žitňanskej ako reprezentantku mimovládok.

Zato keď sa prvýkrát prevalili prepisy správ medzi Jankovskou, Sklenkou a Kočnerom, našlo sa zopár presstitútov, ktorí začali tárať niečo o „Harabinovych sudcoch“. No samotný obsah týchto správ ukázal, že Sklenka ma neznášal a rovnako aj môjho syna, o ktorom tvrdil, že je rovnaký „k…“ ako starý. Pretože bol jediný spomedzi sudcov okresného súdu Bratislava l., ktorý napadol jeho nezákonný rozvrh práce, ktorým sa snažil manipulovať prideľovanie spisov tak, aby to dostali Kočnerovi sudcovia.

Ochrankára Sklenku, som „vyfasoval“, keď som sa stal ministrom v roku 2006. Bol to KDHák a k funkcii ochrankára sa dopracoval za Palka a Lipšica. Predo mnou strážil predsedu parlamentu Hrušovského z KDH. Popri práci externe študoval právo a v roku 2012 si ho ako asistenta zobrala na Najvyšší súd sudkyňa Baricová, ktorú neskôr na Ústavný súd dostal Smer ešte s Kiskom. Sklenka fyzicky a aj mentálne na prácu ochrankára v podstate aj celkom stačil. Nesmierne ma však prekvapilo, keď sa Sklenka stal sudcom v roku 2014 za ministra Boreca a neskôr ho Borec vymenoval aj za podpredsedu Okresného súdu Bratislava I. Bol to z môjho pohľadu prekvapivo nevšedný a veľmi pozoruhodný kariérny skok.

Justícia má podľa posledného prieskumu dôveryhodnosť 4% a títo politickí prznitelia súdnictva sú schopní ešte cez svojich mediálnych presstitútov vykrikovať niečo o nebezpečenstve „harabinizácie“ súdnictva. Pritom fakt je ten, že žiaden zo sudcov mojej generácie v kočneriáde nefiguruje. Dôveryhodnosť justície v prvom polroku 2014, keď som odišiel z postu predsedu najvyššieho súdu a súdnej rady bola 46 %.