Blog Štefana Harabina

Harabin inšpiroval nemeckých neonacistov, aby sa zo všetkých síl bránili prieniku moslimského živlu do svojej vlasti.

Ešte v roku 2011 sa za štátne peniaze natočil Piusiovou film politicky účelovo cielený proti mne. Dokonca bol realizovaný s finančnou podporou audiovizuálneho fondu. 

Mimovládky ihneď synchrónne vyzdvihovali využitie tvorivého talentu Piusiovej, hoci išlo len a len, na ultraliberálnu objednávku, o lživé ohováranie mojej osoby.

Už vtedy som sa ostro ohradil i proti použitiu výrazu tvorivý talent. 

To upratovačka, ktorá vymetá špinu prejavuje viac tvorivého talentu, pretože robí užitočnú a ľudsky dôstojnú prácu. Špinu mení na poriadok, prináša do budovy čistotu. Ale toto bolo presne opačné dielo. Pani Piusi povymetala všetku špinu, ktorú kde o mne našla, zlepila ju do filmu a pridala ešte svoju vlastnú. A nielen obsahom, ale spôsobom strihu, spájaním výpovedí, hraním na city. Je skutočne tragédia, že sa takéto „umelecké počiny“ financujú z našich daní. To je skutočne tragédia.

K obvineniam a absolútne lživým ohováračkám, ktoré vo filme padli som sa už vyjadril v knihe Srdcom a svedomím. Jednotlivé fakty som uviedol na pravú mieru. Rovnako som sa vyjadril aj k niektorým osobám, ktoré vo filme vystupovali. Výnimočné je na tom akože dokumente len to, že je tu všetko na jednej kope – suverénne tvrdenie, že sa vraj kamarátim s mafiánom, smiešna nahrávka inscenovaného – dabovaného rozhovoru prerozprávaného v Markíze Grendelom – hovorcom Lipšica a Rudolfa hovorcu Galka .

Čas ukázal, že tí, čo ma obviňovali nemali pravdu, lebo nedokázali priniesť dôkazy svojich tvrdení. Vyhral som aj súd s finančným odškodnením.

No ako sa dá spod ohovárania vyviniť? Ako sa dá dokazovať, že človek niečo neurobil? Aby som podrobne povysvetľoval všetky súvislosti a lži, všetky kreatívne finty, čo boli použité, to by zabralo celú ďalšiu knihu. Nemá zmysel vŕtať sa v špine, čo vyprodukovali iní. Verím, že čitatelia chápu a vidia, čo sa deje. Aké premyslené nástroje propagandy sa proti mojej osobe používajú. A nielen vo filme spred ôsmych rokov, ale aj teraz, celkom čerstvo. 

Človek sa musí vskutku čudovať tej kreativite, a skutočne – toto by som už bez úvodzoviek nazval umením – kreatívnym umením, ako dokázať „vplyv VOSR na topenie ľadovcov v Grónsku“. Veď ako inak než geniálnym spojením nespojiteľného možno nazvať nadpis nad článkom a videorozhovorom v rámci Kočneriády, od ktorej som na míle vzdialený, so znením: „Sudcovia sa spriahli s Kočnerom, hoci majú ísť príkladom. Harabinovi pohrobkovia v Threeme“. Bolo by to naozaj smiešne, keby to nebolo také tragické. Keď na mňa už inak nemôžu hodiť špinu z niektorej kauzy, obtrú túto špinu o mňa aspoň tým, že sudcov podozrivých z nadštandardných vzťahov s Kočnerom, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou neboli nezištné, nazvú „Harabinovými pohrobkami“. A trikrát sa toto brilantne vykonštruované, z prsta geniálne vycucané spojenectvo zakomponuje aj do rozhovoru s členom súdnej rady, riadeného Bútorom a americkou ambasádou. 

Tu už nemám naozaj čo dodať, len toľko, že asi kráčam dobrou cestou, že asi robím správnu vec, že asi niekomu šliapem na otlaky, pretože inak by sa tak dôsledne a tvorivo nesnažili viniť ma zo všetkého na svete, obrazne povedané vrátane havárie vo Fukušime a zapálenia mešity v Halle. 

Čudujem sa, že zatiaľ nikomu nenapadlo informovať verejnosť o tom, že rádioaktívne zamorenie svetových oceánov postupuje s harabinovskou bezočivosťou k brehom USA a že nemeckých neonacistov inšpiroval Harabin, aby sa zo všetkých síl bránili prieniku moslimského živlu do svojej vlasti.

Musím takto žartovať. Veď to je absurdné divadlo, čo sa tu deje…