Blog Štefana Harabina

Harabin už v roku 2009 presadil uznanie genocídy Arménov i napriek odporu Američanov. 

Kde bol vtedy enfant terrible Mazurek, super legislatívec ĽSNS?

Turecko si minulý týždeň predvolalo amerického veľvyslanca po tom, čo Snemovňa reprezentantov Kongresu USA oficiálne uznala vraždenie Arménov v Osmanskej ríši v rokoch 1915-17 za genocídu.

Za arménsku genocídu sa označuje hromadné vyvraždenie 1,5 milióna Arménov jednotkami osmanských Turkov. 

USA tento krok urobili z dôvodu, aby sa pomstili Turecku za to, že nad ním a nad jeho aktivitami v Sýrii strácajú kontrolu. Rovnako z dôvodu, že ako člen NATO nekupuje americké ale ruské zbrane.

V skutočnosti im je genocída Arménov prinajmenšom ľahostajná, keďže ešte nedávno poľovali na mňa práve z dôvodu, že som genocídu Arménov ako prvý minister spravodlivosti z členských krajín EÚ presadil do nášho Trestného zákona. Znamenalo to že holokaust už nebol výlučne židovský, ale aj arménsky. Stali sme sa tak reálne prvou krajinou v EÚ, ktorá prelomila tabu a uznala genocídu Arménov. Po nás to potom urobili Gréci a Cyperčania a nedokončili to Francúzi.  Za tento počin som dostal najvyššie štátne vyznamenanie od hlavy Arménskej apoštolskej cirkvi Garegina ll. a od prezidenta Arménska. 

Iba pre úplnosť: Arménsko PRVOU krajinou na svete, ktorá už v roku 301 prijala kresťanstvo ako štátne náboženstvo, až potom to bolo Gruzínsko a Konštantínopol.

Doma sa pokúšali so mnou stretnúť veľvyslanci USA a Turecka. Ako podpredseda vlády a minister spravodlivosti som nemal záujem sa stretávať s veľvyslancami. Predložiť tento zákon do parlamentu mi neodporúčal ani vtedajší minister zahraničia Ján Kubiš. Bol by to vraj nebezpečný precedens, ktorý by ohrozil vzťahy s Tureckom v rámci NATO a že Američanov si rozhneváme a ani nám to nedovolia.

Povolenie som si nepýtal, do parlamentu som to predložil cez vládu ako zákon kde sa zvyšuje spodná sadzba za popieranie holokaustu a zákon obsahoval aj časť, kde sa uzákonilo, že genocída-holokaust je aj arménsky. Poslanci to odhlasovali bez toho, aby to čítali a tak zemetrasenie nastalo až vtedy, keď už bol zákon prijatý a konečne si niekto poriadne prečítal jeho znenie.

Je to zároveň zúfalý, ale reálny obraz o tom, akí právne „fundovaní“ ľudia prijímajú zákony v parlamente.

V súvislosti s prijatím zákona o arménskej genocíde ma zvlášť zarmucuje ešte jedna vec. Hoci som si za tento svoj počin vytrpel svoje, trinásť rokov na to sa tu objaví „legislatívny enfant terrible“ z ĽSNS, ktorý bez toho, aby poznal históriu a politické súvislosti, začne robiť senzačné odhalenia, že Harabin zvyšoval trestné sadzby za holokaust z dôvodu, aby režim mohol prenasledovať jemu podobných. A tým pádom nie je skutočný pronárodný politik.

Dôvody prečo som zvýšil nepodstatným a zanedbateľným spôsobom spodnú sadzbu z 3 na 6 mesiacov (v praktickej rovine vždy iba na platforme podmienečného trestu odňatia slobody) nebolo prenasledovanie kotlebovcov, ktorí v tom čase ani neexistovali, ale predloženie zákona v parlamente, do ktorého sa dala zakomponovať aj genocída Arménov. 

Išlo o mimoriadne citlivú záležitosť týkajúcu sa prvých kresťanov na svete v štátoprávnej rovine s medzinárodnoprávnym dosahom a dopadom.

Politika sa dá robiť prezieravo, ale aj tak, že si nevidíte ďalej od nosa. Strana Vlasť ju bude robiť určite tak, že sa nám to v budúcnosti zhodnotí. Tak ako v prípade Arménska, kde je Slovensko naveky zapísane ako prvá krajina EÚ, ktorá utrpenie ich ľudu uznala a každá slovenská delegácia ktorá Arménsko navštívi, má osobitne postavenie oproti ostatným. 

Čo myslite, dočká sa niekedy Slovensko podobného ocenenia aj vďaka  Mazurekovi?