Blog Štefana Harabina

Ako dokážu médiá vyrobiť z Kaliňákovho človeka Harabinovu sudkyňu.

 Pri prezeraní tlače som narazil na titulok  „Záťah aj proti sudcom-harabinovcom“. Napísal to „kresťansky“ sa tváriaci portál Postoj. Ten tvoria bývalí novinári z ultraliberálnych redakcii ako týždeň, Aktuality, Sme, či rovno ľudia z tzv. Lipšicového stáda. Pridal sa ja poslanec Baránik, ktorý povedal:  „Všetko však nasvedčuje tomu, že práve pre svoju harabinovskú minulosť sa Jankovská  naďalej teší priazni, ako v smeráckych politických kruhoch, tak aj v Súdnej rade.“  

Baránikom sa ale nebudem zaoberať, už z vety ktorú stvoril je jasné že to je u neho strata súdnosti  a u mňa by to bola strata času. 

Súčasnou predvolebnou stratégiou opozície a liberálnych médií je každého oponenta spojiť s Kočnerom a tým ho diskvalifikovať z volebnej súťaže. Keďže ako prípadný politický súper by som ich liberálne hodnoty nezastával, preventívne už skúšajú, ako spojiť s Kočnerom aj mňa. Keďže ja som Kočnera v živote ani nestretol, nieto že by som si s ním ešte písal, tak ma skúšajú spojiť aspoň so sudcami a štátnou tajomníčkou, čo majú byť podľa titulkov „Harabinovi“ ľudia. 

Ide o tak absurdné spojenie že musím na to zareagovať zatiaľ ešte len formou blogu, no v budúcnosti asi aj v trestnoprávnej rovine.

Jankovská sa stala sudkyňou za Lipšica v roku 2000. Lipšic a Žitňanská, z nej neskôr v roku 2004 urobili doživotnú sudkyňu. Keď som bol ministrom spravodlivosti ja, vymenoval som 15 predsedov krajských a okresných súdov. A medzi nimi aj Jankovskú – tú, ktorú do súdnictva priviedli Lipšic a Žitňanská. V tom čase  som jednoducho v Trenčíne nemal koho iného vymenovať. Keď sa potom Žitňanská stala ministerkou spravodlivosti, v máji 2011 odvolala 14 z týchto 15 predsedov súdov. Čo myslíte, kto bol tým pätnástym, ktorého Žitňanská neodvolala? 

Áno, bola to Jankovská. Tá, ktorú teraz vyšetruje polícia. Jankovská je dlhoročnou štátnou tajomníčkou ministerstva spravodlivosti. Priviedol ju tam minister Borec a ako štátnu tajomníčku si ju ponechala aj ministerka Žitňanská. Asi vedela, prečo ju svojho času akceptovala.

 V roku 2006 mi predseda HZDS Mečiar, ktoré bolo súčasťou koalície so Smerom a SNS ponúkol, či by som nenastúpil ako nezávislý odborník na post ministra spravodlivosti. Ponuku som vtedy prijal s  podmienkou, že bude zrušený špeciálny súd. Vedúci úradu na ministerstve a riaditeľ kancelárie ministra boli politické funkcie, na ktoré som ja nemal nijaký dosah. Tak sa  JUDr. Haitová, sestra Jankovskej stala riaditeľkou kancelárie ministra asi v polovici obdobia môjho ministrovania. V roku 2009 potom čo som videl, že s ďalšími reformami neuspejem, som sa predčasne vzdal funkcie ministra a vrátil som sa na Najvyšší súd. 

Kandidátkou  za moju osobu na miesto ministra zrejme z podnetu Haitovej bola u Mečiara práve jej sestra Jankovská. Mečiar chcel poznať môj názor na jej nomináciu, preto sa za tým účelom so mnou stretol. Spýtal som sa ho „pán predseda prečo tam chcete dosadiť Kaliňákovho človeka a dať tento rezort pod kontrolu Smeru?“  Navyše v tej dobe sa už objavili neprocesné podozrenia voči nej z úplatkárstva.  Mečiar si to potom cez víkend rozmyslel a za ministerku nominoval Vieru Petríkovú. 

Kaliňakova priateľka Jankovská sa tak ministerkou nestala. No Kaliňák z nej neskôr urobil štátnu tajomníčku na ministerstve spravodlivosti, keď rezort viedol nominant Smeru Borec. Potom sa ju snažil pretlačiť aj za členku Súdnej rady, kde neuspel a naposledy ju dokonca nominoval za Smer ako kandidátku na ústavnú sudkyňu. 

A toto je prosím podľa „novinára“ z Postoja Harabinova sudkyňa.

Druhým „Harabinovym“ sudcom má byť Sklenka z Okresného súdu Bratislava I. 

Mimochodom, nikto nie je „mojím človekom,“ lebo ja som celý svoj život súdil spôsobom „padni komu padni.“ A to sa mnohým nepáči, lebo im tým siaham na ich záujmy a peňaženky. Preto som nikdy nemal svojich ľudí.

Príslušnosť Sklenku ku mne ma byť odvodená z toho, že mi bol v roku 2006 pridelený ako ochrankár. Len pred nedávnom sme tu mali krátku aférku, keď sa pani Čaputová dožadovala inej ochranky, lebo vraj nedôveruje, tej ktorú jej pridelilo ministerstvo a mala obavu, že sú to Kaliňákovi ľudia, ktorí majú na ňu donášať. Ochrankár Sklenka, ktorého som „vyfasoval“ bol KDHák a k funkcii ochrankára sa dopracoval za Palka a Lipšica. Predo mnou strážil predsedu parlamentu Hrušovského z KDH. Popri práci externe študoval právo a v roku 2012 si ho ako asistenta zobrala na Najvyšší súd sudkyňa Baricová, ktorú neskôr na Ústavný súd vymenoval ešte Kiska.

Sklenka fyzicky a aj mentálne na prácu ochrankára v podstate aj celkom stačil. Nesmierne ma však prekvapilo, keď sa Sklenka stal sudcom v roku 2014 za ministra Boreca a neskôr ho Borec vymenoval aj za podpredsedu Okresného súdu Bratislava I. Je  to nevšedný a veľmi pozoruhodný kariérny skok, ktorý Sklenka urobil vďaka Borecovi. Ja som na tieto rozhodnutia slovenskej politickej kasty nemal nijaký dosah.

Keď Boreca vystriedala Žitňanská, Sklenku vo funkcii podpredsedu súdu ponechala. Práve na tomto súde sa stalo to, že sa stratila časť spisu z Kočnerovej kauzy Technopol. Spolu so Sklenkom sú vyšetrované pre komunikáciu s Kočnerom aj sudkyne Maruniaková a Repáková ktorým na súd pomohla práve Kaliňáková štátna tajomníčka a jedna z nich rozhodovala aj Kočnerovú kauzu. Z dôvodu, že medzi nimi a Kočnerom mali prebehnúť tisíce správ, im boli políciou zaistené mobilné telefóny. 

Na rozdiel od Kočnera, ktorý mal mať sms-ky  s Jankovskou a Sklenkom, ja s nimi a ani ďalšími menovanými nemám žiadne kontakty. Napriek tomu sa tu nájde portál ktorý bez škrupúl napíše titulok, že sa jedná o Harabinovych sudcov. 

Aj na tomto príklade môžete vidieť ako politici znefunkčňujú či si priamo privatizujú súdnictvo dosadzovaním svojich ľudí na pozície, z ktorých ich v budúcnosti budú vedieť ochrániť pred trestným stíhaním. Vidíme to hlavne i pri nomináciách na ústavných sudcov, kde koalícia nominovala svojich ľudí, politikov, nesudcov, či odborne nespôsobilých, za to pripravených v senáte zahlasovať vždy za svojho chlebodarcu. Na druhej strane im zas Kiska z rovnakých dôvodov týchto nominantov nevymenúval, lebo tiež tam potrebuje mať svojich. Justícia ma podľa posledného prieskumu dôveryhodnosť 4% a títo politicky prznitelia súdnictva sú schopní ešte cez svojich mediálnych presstitútov vykrikovať niečo o nebezpečenstve „harabinizácie“ súdnictva. 

Dnešné policajné vyšetrovanie Jankovskej a Sklenku  a ďalších sudcov ukazuje, čo sa stane so štátom, v ktorom politická kasta ukradne súdnictvo pre svoje záujmy a peňaženky. Musíme s tým skoncovať. 

V našej Vlasti sa nebude dať normálne žiť dovtedy, kým nebude spravodlivosť slúžiť všetkým bez rozdielu a nie iba vyvolenej politickej kaste.