Blog Štefana Harabina

Od veľkého všeľudového žúru v novembri 1989, ktorý vstúpil do  našich dejín ako Nežná revolúcia, uplynulo už 29 rokov.  A bolesť hlavy z vytriezvenia je z roka na rok väčšia…
Kým pred Novembrom´89 sa spoločnosť delila na straníkov a nestraníkov, dnes sa delí na slniečkarov a extrémistov. Kým v minulosti mali mediálny monopol červení, dnes sú médiá tzv. hlavného prúdu hlásnou trúbou neomylnej pravdy modrých. Zatiaľ čo pred Novembrom boli odporcovia režimu disidenti (pomenovanie zodpovedá obsahu), dnes je každý, kto prejaví iný názor, extrémista (pomenovania ani náhodou nezodpovedá obsahu).  Dalo by sa povedať, že máme to isté, ale v modrom. No nie je to tak celkom pravda. Sú tu totiž chuťovky, o ktorých proletársky internacionalizmus ani nesníval.
Rozklad salámovou metódou
November´89  priniesol  zmeny pomaly a postupne. Najprv sa ukázalo, že reči o pravde, láske a novom začiatku s rovnakou štartovacou čiarou pre všetkých boli len propagandistickou floskulou.  Nadšenie vystriedala tvrdá realita, ktorá už bez zamatu servírovala existenčné neistoty, narušenie medziľudských vzťahov a postupnú deštrukciu dedičných hodnôt,  o ktoré človek opieral svoje bytie a ktoré dávali jeho životu zmysel. Pomalým dávkovaním sme sa dostali do bodu, kde už sú predmetom diskusie a často aj výsmechu pojmy ako rodina, kresťanská viera, národ, štát a dokonca aj rodová príslušnosť! Naopak  tu máme témy nedotknuteľné a nekritizovateľné ako napríklad agenda LGBTI či multi-kulti obohacovanie.
Rozvrat nie je náhodný,  výrazne mu pomáhajú politici, ktorí slúžia svojim chlebodarcom (za tých nepovažujú svojich voličov, ale svojich bábkovodičov), zahraničná agenda v tričku mimovládnych ľudsko-právnych  organizácií, predajné médiá tzv. hlavného prúdu, a, žiaľ, už aj vyučovací proces na školách.  Aby sa dielo podarilo, používajú sa rôzne páky zvonka, ktoré sa schovávajú za boj proti zlu.
Pokiaľ ide o rodinu, tlačí sa na ratifikáciu Istanbulského dohovoru. Mainstream masíruje verejnú mienku vyjadreniami o tom,  že ide o naozaj dobrú vec, že to je o ochrane žien, o predchádzaní domácemu násiliu a rovných príležitostiach. Lenže ten istý dokument vlastne popiera existenciu prirodzených rozdielov medzi mužmi a ženami a rod osoby chápe ako spoločenský konštrukt, ktorý nesúvisí s biológiou človeka. Niečo tu nesedí?
Istanbulský dohovor má viacero nejasných definícií a ak niečo nie je jasne definované, tak môže byť rôzne vysvetľované.  Takými  nastraženými mínami v poli sú pojmy ako gender či odstraňovanie rodových stereotypov,  ale aj systémové zasahovanie do  výchovy detí a hroziace obmedzenie náboženských slobôd. A pozor! Istanbulský vylučuje možnosť jeho ratifikácie s výhradou k definícii pojmov. Rozumný človek sa rozumne pýta, že prečo?  A ponúka sa odpoveď, že zámerne. Lebo ak ktorýkoľvek štát, teda aj Slovenská republika, tento dohovor ratifikuje, vystavuje sa riziku, že vágne pojmy nahradia dojmy a vzniká priestor pre absolútny rozvrat hodnôt. A homoloby bude mať hody.
Decimácia bielej populácie
Rozklad rodiny je len jeden z prostriedkov ako zdecimovať bielu európsku populáciu. Ani invázia migrantov nie je náhodná. Európske mestá sa menia na nepoznanie, kriminalita enormne narastá, čoraz častejšie sú ťažké zločiny ako znásilnenia, lúpeže, vraždy… Kto je ich páchateľom si nemusíme vysvetľovať. A Európska únia, ktorá vízovou povinnosťou obmedzuje právo na pohyb po svojom území Rusom či Bielorusom, naďalej umožňuje státisícom nelegálnych migrantov, ktorých médiá a mimovládky nazývajú utečencami, vstup do únie a dokonca núti nové členské štáty, aby robili to isté.
Migrácia je organizovaná a financovaná tzv. filantropmi a nie je ničím iným ako násilným osídľovaním Európy.  Už dnes sa moslimskí duchovní v západnej Európe snažia zo všetkých síl sfanatizovať migračnú vlnu, otvorene propagujú nenávisť voči bielej populácii, vyhrážajú sa úplným podmanením si európskych národov, nazývajú nás psami, ktorí im budú slúžiť až ovládnu Európu a ten, kto neprestúpi na ich vieru, bude potrestaný. Predstavte si, že by ste niečo také povedali v opačnom garde, to by bol krik naprieč EÚ! Ale pokiaľ to povedia moslimskí okupanti, nič sa nedeje, hoci aj v rámci európskeho práva ide o zjavné porušovanie ľudských práv, slobody prejavu a vierovyznania, šírenie nenávisti voči všetkému európskemu, nenávisti voči bielej rase a kresťanskej viere.
Slniečkari všetkých európskych krajín sa spájajú a snažia sa osprostievať verejnosť tvrdením, že do Európy prichádzajú utečenci a že medzinárodná dohoda zo Ženevy o právnom postavení utečencov z roku 1951 nám ukladá povinnosť chrániť utečencov. Tento dokument však takúto povinnosť vôbec nerieši, iba upravuje právo na podanie žiadosti o azyl, no neupravuje azyl ako ľudské právo. Aj v zmysle Lisabonskej zmluvy patrí azylová politika patrí do výlučnej kompetencie členských štátov EÚ, t. j. členský štát rozhoduje o tom, či udelí alebo neudelí azyl. Nie Brusel! Ak predstaviteľ nášho štátu tvrdí niečo iné a zasadzuje sa o prijímanie migrantov, nemá na to žiaden mandát, ani slovenský, ani európsky, a možno ho považovať za vlastizradcu! A ak súčasná slovenská vláda podpíše globálny pakt OSN o migrácii, urobí tak v rozpore s programovým vyhlásením a teda bez mandátu od občanov.
Ľudské práva, poľná tráva
Ako sa vraví, nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť ešte horšie. Cenzúra pred Novembrom´89 bola len dengľavý učeň oproti Veľkému bratovi, ktorý nás sleduje dnes. Všetko, čo napíšeme na facebook (a nielen tam) je zaznamenávané, vyhodnocované a po zásluhe potrestané. Ešte pred pár rokmi omieľali médiá, že zavádzanie myšlienkovej polície sú len slaboduché konšpirácie a, pozrime sa, dnes sa naprieč Európou zavádzajú zákony, ktoré vraj majú zamedziť šíreniu nenávisti a falošných správ na internete.  Realita je však taká, že ak obhajujete tradície (dnes to môžu byť hoci len Vianoce),  skôr či neskôr máte problém. Pre systém ste extrémista aj vtedy, ak označíte na facebooku  „nevhodnú“ stránku či status   s témou Cigáni, Rómovia, imigranti, multi-kulti, LGBTI, tradičná rodina, adopcie detí homosexuálmi, sociálna nespravodlivosť, NATO, Západ, USA, Brusel, EÚ… Aj na Slovensku máme výsadok myšlienkovej polície, ktorý zastrešuje NAKA a ktorý prenasleduje nepohodlných občanov za ich nekorektné názory.
Myšlienkovej polície výdatne pomáhajú udavači, ktorí si hovoria občianski aktivisti. Samozrejme, že udavači boli aj pred Novembrom´89, no ak aj boli na svoju „prácu“ pyšní, nevedeli sme o nich. Dnes sú verejne chválení a pozývaní do prezidentského paláca ‒ spomeňme napríklad Jána Levoslava Benčíka, známeho bladhaunda myšlienkovej polície, ktorý sa pýši vyznamenaniami od Nadácie otvorenej spoločnosti či Aliancie Fair play. A áno, aj tento režim chránia silové zložky silou. Spomeňte si napríklad na protesty Gorila a vodné delá!
Ešte nie je neskoro
Ďalšou smutnou správou je, že dôveryhodnosť slovenskej justície v očiach slovenských občanov stále klesá a dostala sa už pod 20%. No čísla a grafy sa dajú aj vymyslieť, a tak predsedníčka Najvyššieho súdu nelenila a v rozpore so zákonom o štátnom rozpočte zaplatila súkromnej agentúre Focus kopu peňazí za prieskum, ktorý postaví do dobrého svetla Najvyšší súd. Alebo za peniaze zo štátneho rozpočtu si nájme advokáta na výkon jej sudcovských povinnosti. A generálny prokurátor Danielu Švecovú trestne nestíha, hoci ide o typickú spreneveru, pretože má plnú hlavu iných zadaní…  Napríklad zrušenie parlamentnej strany, ktorá jediná hlasovala proti tomu, aby poslanci mali ústavnú právomoc zrušiť  amnestie prezidenta, a teda jediná sa postavila proti deštrukcii štátu. Demokracia rozkvitá…
Zatiaľ čo pred Novembrom´89 ľudia dúfali, že raz režim padne, dnes sú čoraz viac apatickí a prestávajú veriť, že toto všetko by sa mohlo napraviť. No ešte nie je nič stratené.
Kríza spoločnosti, ktorá sa premieta do rozkladu právneho štátu a straty hodnôt sa musí zastaviť. Na začiatok by stačilo, ak by v úrade prezidenta sedel človek, ktorý by hájil záujmy národa, záujmy vlastného štátu. Štátu, v ktorom je prvým z občanov. A veci by sa pohli.