Blog Štefana Harabina

Milí fanúšikovia,

Panslovanská únia 13. októbra 2018 usporiadala v hoteli Medium v Bratislave konferenciu s názvom:
„Prečo nemôže byť 28. október slovenským štátnym sviatkom“, na ktorej som mal prejav v dole uvedenom znení. V dôsledku operácie kolena ho v zastúpení prečítal Marián Tkáč, emeritný predseda Matice Slovenskej.

„Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,Je to pre mňa veľká česť mať možnosť vystúpiť na našej dnešnej konferencii a otvoriť tak predstavenie pohľadov historikov, politikov a odborníkov z rôznych oblastí, ale aj nás všetkých, ktorí sme veľkú časť svojho života mali možnosť žiť a pracovať v spoločnom štáte Slovákov a Čechov.

História Slovanov a Slovákov je niekoľko tisícročná, o čom svedčí mnoho výskumov. Máme svoje legendy, mali sme svojich panovníkov, mnohé prelomové momenty organizovania a života spoločnosti. Dovoľte mi spomenúť napríklad významné obdobie Samovej ríše, Veľkomoravskej ríše, príchod vierozvestcov Cyrila a Metoda, veľký rozmach ťažobného priemyslu, razenia mincí, manufaktúry, vzdelanosti, zažili sme sťahovanie národov, ale aj vpády rôznych cudzích kmeňov, národov a ríš.

V novodobej histórii kládli si slovenskí politickí predstavitelia za cieľ – ak by sme mali citovať Andreja Hlinku – „samostatný, neodvislý, individuálny slovenský národ“, a na dokreslenie svojho cieľa doložil, že je ním: „Uplatnenie Pittsburskej dohody a autonómia“. Je faktom, že dlhodobým cieľom slovenskej politiky, a to od Žjadosti slovenského národa z roku 1848 a Memoranda z roku 1861, cez Clevelandskú i Pittsburskú dohodu, Martinskú deklaráciu z 30. októbra 1918 až po 6. október 1938 bolo rovnoprávne postavenie národa viac ako štát. Napokon aj udalosti na sklonku vojny, konkrétne Slovenské národné povstanie len potvrdilo, že sloboda národa bola Slovákom viac ako vlastný štát. Našou úlohou je oceniť generácie našich predkov, ktorých životné cesty poznačila cesta za slobodou národa, v tomto zmysle si hlboko ctíme tých, ktorí nám prišli na pomoc pred vražednou fašistickou okupáciou. Nikdy nezabudneme tých, ktorí bojovali a za našu slobodu obetovali aj vlastné životy. Oslobodenie hrdinskou červenou armádou nesmie byť prekrúcané, nesmie byť propagandisticky negatívne zneužívané. V konečnom dôsledku znamenalo pre nás záchranu nášho národa. Nič menej. Desiatky miliónov Slovanov a mnohé státisíce a milióny ľudí iných národov bolo rovnako systematicky vyvražďovaných.

Ľudské vzťahy, kultúra a morálka Slovákov a Čechov prirodzene dovolili týmto dvom blízkym národom žiť v priateľstve a hrdosti na spoločné úspechy veľa desaťročí. Treba si ceniť naše vzťahy, našu spoločnú históriu, ale najviac si treba ceniť dosiahnutie vlastnej slobody a suverénnej štátnosti v modernej histórii slovenského národa.

Pripomíname si sté výročie vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov a v tej súvislosti vyvstávajú všelijaké otázky, často dostatočne nezhodnotené slovensko-české vzťahy vo svetle zmlúv, dohôd či deklarácií, ktoré tieto dva národy spolu prijali a ich realizácia často nenaplnila predstavy predovšetkým menšieho a slabšieho národa.

Vieme, že k slovensko-českej spolupráci najmä v začiatkoch prispela určujúcou mierou obrovská snaha práve slovenského národa túžiaceho sa osamostatniť a získať slobodu spod nadvlády iných národov. Český národ žil dlhé obdobie vedľa nás, napriek tomu v mnohých ohľadoch zdieľal odlišnú históriu svojej štátnosti. V tomto zápase o vytvorenie spoločného štátu na troskách Rakúsko-Uhorskej monarchie sme sa spojili.