Blog Štefana Harabina

Čaputová a Lajčák rozvracajú spoluprácu v rámci štátov skupiny V4 alebo ju posilňujú?

Niektorí naši politici sa často vzájomne napádajú, kto môže a kto nemôže presadzovať svoje názory v oblasti zahraničnej politiky. Tvorba politiky, teda aj zahraničnej je politická činnosť. Otázku výkonu treba však posudzovať najmä z hľadiska práva a zákonných kompetencií. Prečo? Pretože štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (Ústava SR, článok 2 ods. 2). Pre vytýčenie základných cieľov vnútornej a zahraničnej politiky štátu platí schválené Programové vyhlásenie vlády, ktoré má silu obdobnú sile zákona. Štátny rozpočet schválený na plnenie vládneho programu potvrdzuje silu programového vyhlásenia a je už prijímaný priamo vo forme zákona. Zaväzuje všetky orgány štátnej moci konať v súlade s týmto dokumentom. 

Akési neustále ubezpečovanie sa, že v zahraničnej politike všetci uznávame rovnaké hodnoty je však nadbytočné, ponižujúce a situáciu nerieši. Skôr pôsobí ako by sme na Slovensku stále tápali v tme a nemali v ničom jasno. Neviem o tom, že by v iných štátoch vrcholní politici stále ubezpečovali svojich partnerov v zahraničí, že vedia, „kde je ich miesto“. Ako klišé potom pôsobí vo vzťahu k Číne vyčítať im nedostatočnú ochranu ľudských práv, vo vzťahu k Rusku vyčítať im porušovanie medzinárodného práva a vedenie hybridnej vojny, chodiť do USA a prisahať im vernosť na večné časy, chodiť do Maďarska a neprirodzene oživovať dávno vyriešenú otázku postavenia maďarskej národnostnej menšiny u nás na Slovensku. Platí tu medzinárodný právny štandard a my ho plníme. Zdá sa, že sme ešte nezaznamenali, že svet sa zmenil, že vzťahy sa posunuli podstatne ďalej, že niektoré otázky už nie sú aktuálne a ich vyvolávaním si môžeme akurát tak vyrobiť hanbu. Naši ľudia, ktorých politici reprezentujú v zahraničí nie sú žiadni zápecníci, preto sa treba začať správať adekvátne k týmto faktom. 

Právo a štát potrebujú stabilitu, rešpekt a ochranu. Podliehať ideám rozvratu v týchto otázkach a súčasne podľa litery ústavy zabezpečovať stabilitu a rozvoj štátu sa jednoducho nedá. Sú to dve úplne rozdielne veci. Nová predsedníčka EK Ursula von der Leyenová ešte ani nevyskúšala pohodlie svojho kresla a už sa stará o podporu masovej ilegálnej migrácie a ich distribúciu do všetkých štátov EÚ. Tu treba očakávať zvýšený tlak. Chýba však zásadný postoj našich politikov, ktorý by informoval partnerov, že sa nenecháme tlačiť do týchto plánov a oslabovania suverenity nášho národného štátu. Nie sme sami. Štátov, ktoré majú na podobný názor je veľa. Dovtedy však musíme posilňovať spoluprácu v rámci štátov skupiny V4 a nie ju rozvracať. Dlhodobé poslanie tejto skupiny treba vnímať ako motor a prostriedok pre zachovanie našej živej civilizácie so svojou vzácnou kultúrou a zdravou morálkou v Európe.

Každá vláda je povinná konať v prospech občanov a vlastného štátu. V skutočnosti vidíme silné pokusy odstrániť štát, znefunkčniť ho a spraviť ho závislým na rozhodovaní zo zahraničia. Platí to okrem iného aj napríklad o snahe zriadiť u nás vojenské základne cudzích vojsk, arogantne presadzovanej ministrom zahraničia, ktorý už dávno nemá sám žiadnu právnu legitimitu v rámci vlády. Dokonca sa objavili informácie, že na Slovensku sú už prítomní príslušníci vojenskej polície USA a na našom ministerstve zahraničia podľa všetkého pracujú ľudia z mimovládnej súkromnej sorošovskej organizácie Globsec Policy Institute. Ako môže v štátnom orgáne formovať postoj a diktovať vývoj súkromná spoločnosť? Žiadna vojenská dohoda s takým silným partnerom ako je USA nikdy nebude v prospech Slovenska. To chápeme všetci. Platí to aj o sľuboch niektorých politikov, že sa postupne vzdáme našej suverenity v prospech Bruselu.

Podľa našej ústavy, medzinárodných záväzkov a zákonov musíme trvať na dodržiavaní medzinárodného práva, na zachovaní našich kompetencií a suverenity, na ochrane našich hraníc a práv a slobôd občanov. Treba to hovoriť nahlas. Veď predsa aj my tvoríme EÚ a musíme aktívne ovplyvňovať jej činnosť v súlade s našimi vlastnými národnými a štátnymi záujmami. Tie nebude za nás presadzovať nikto iný. 

Výkon zahraničnej (ale aj domácej politiky) je otázka dodržiavania prijatých pravidiel a zákonov a nie iba formálne deklarovanou okolnosťou jednotného výkonu zahraničnej politiky. 

Neviem, či si to naši domáci politici uvedomujú, ale ako trestný sudca si dovolím opäť upozorniť, že niektoré takéto protiprávne postupy možno kvalifikovať ako trestné. A ak si to neuvedomujú politici alebo to vedome ignorujú, budem rád, keď o tom budú vedieť naši občania.

Štefan Harabin