Blog Štefana Harabina

Novinky z košiara špicľov.

  ​Staré slovenské príslovie vraví, že kde sa dvaja bijú, tretí víťazí. Tak nejako bolo myslené aj nedávne stretnutie dvoch kandidátov na prezidenta SR ‒ podpredsedníčky hnutia Progresívne Slovensko Zuzany Čaputovej a spoluzakladateľa SaS Róberta Mistríka. Tým tretím do partie bol, za asistencie usvedčeného eštebáka Jána Budaja, predseda OĽaNO Igor Matovič, slovenskej verejnosti známy nielen ako kultivovaný politik, ale aj ako insitný mediátor, ktorý pokojne rieši každý problém, neháda sa, má úctivé a premyslené vystúpenia ako na pôde parlamentu, tak i v médiách, skrátka nemá za ušami žiadnu kauzu, za nechtami žiadne čierne peniaze a teda ako taký je priam povolaný nasadiť aj vlastný život pre dobro Slovenska.

  ​Už počujem, ako so mnou nesúhlasíte, ale skúste sa zamyslieť.  Na pracovnom obede dvaja prezidentskí kandidáti pochopili, že Matovič im chce dobre a ešte lepšie chce Slovensku, tak sľúbili, že nebudú čakať na výsledky prvého kola prezidentských volieb, budú im stačiť len volebné prieskumy (tie sú, ako všetci dobre vieme, vždy čisté, nezaujaté a nesponzorované) a ten, kto bude mať menej preferenčných hlasov, sa vzdá kandidatúry v prospech toho kandidáta, ktorý ich bude mať viac. Kto bude prvý a kto druhý, to je lídrovi OĽaNO v podstate jedno, víťaza duelu je však ochotný podporiť sumou stotisíc eur. Len tak, nezištne, bez akýchkoľvek záujmov, nárokov a požiadaviek. Pre blaho Slovenska a Slovákov.  

 ​ Na spoločnom obede vraj jedli bryndzové halušky, hoci by som bol hádal skôr povestnú vtipnú kašu, lebo hneď po ňom sa Róbert Mistrík nechal počuť, že nadchádzajúce prezidentské voľby budú o len troch možnostiach. „Buď vyhrá kandidát Smeru-SD, kandidát extrému, alebo to bude slušný a demokratický kandidát. Je na našej zodpovednosti, aby sa stal prezidentom človek z demokratického spektra,“ povedal Mistríks vážnou tvárou.  Inými slovami okrem Čaputovej a Mistríka v týchto prezidentských voľbách kandidujú (a doteraz ohlásených kandidátov nie je málo) už len neslušní, nedemokratickía extrémistickí kandidáti a k tomu jeden za SMER-SD, čo je zrejme tri v jednom. A Čaputová do toho čapne, že Slovensko čelí jednej z najväčších výziev, čo je téma nespravodlivosti a neférovosti.  

  ​Neférové je deliť ľudí na slušných a neslušných na základe toho, či zdieľajú alebo nezdieľajú môj názor, zároveň je to aj nedemokratické, lebo demokracia znamená rešpektovanie vôle väčšiny, neslušné je označiť niekoho za extrémistu bez akýchkoľvek dôkazov, navyše ak je, proti logike, za extrémistu označovaný človek, ktorý uprednostňuje tradičné hodnotya normálnosť, pred prehnanými odchýlkami od normálu.  A extrém, tak presne to Róbert Mistrík povedal, znamená výstrelok, extravaganciu či výstrednosť, a tá sa vyskytuje skôr na pochodoch Za slušné Slovensko.  

  ​

Neslušné je tvrdiť, ako to ešte v júli 2018 urobil Mistrík, že si 90% kampane financuje z vlastných zdrojov a 10% mu prispel Richard Marko z Esetu, keď už vtedy „vyhodil“ na kampaň vyše dvestotisíc eur (bilbordy boli úplne všade) a muselo mu byť jasné, že oficiálne povolených 500 tisíc eur prekročí (a uprace ich ako kampaň neoficiálnu, lebo počty nepustia).

  ​

Nespravodlivé a poburujúce je poškodzovanie človeka, na ktorého strane stojí právo, neslušné je jeho verejné ohováranie a nedemokratické je nerešpektovanie zákonov, Ústavy SR a súdnych rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva  v Štrasburgu.

  ​

Niekedy to tak býva, že kde sa dvaja dohodnú, tretí  vyhráva. A tým tretím nemyslím prešpekulovaného Igora Matoviča, ktorý si ich možno aj nahral, tak ako Radoslava Procházku.