Blog Štefana Harabina

Slovensko vyhostilo troch ruských diplomatov. I roztriasli sa múry Kremľa. Skutočnosť je však taká, že ide o ďalší názorný príklad úplnej neschopnosti využitia objektívnej situácie zo strany našej vlády na dosiahnutie našich subjektívnych národných cieľov. Alebo si vláda myslí, že slúžiť s vyplazeným jazykom a vrtiacim chvostom záujmom iných mocností je to, čo ľudia od novej vlády očakávajú. Mali sme byť zdržanliví, komunikovať, hľadať riešenia, ak vôbec boli nejaké objektívne dôvody na ich vyhostenie. Nezrozumiteľné a nikým nevysvetlené spájanie vyhostenia troch ruských diplomatov s akýmsi zneužívaním vstupných víz vydaných údajnému vrahovi nejakého človeka v Nemecku malo byť odvetou Slovenska Rusku? Alebo sa tým kvôli verejnosti iba nahrádza nedostatok dôvodov na vyhostenie samotných diplomatov? Možno je to kvôli nevydarenému prevratu v Bielorusku. Budem hádať, proste to vždy treba Rusku osladiť. Farebná revolúcia v Bielorusku sa zatiaľ nepodarila. Je jasné, že manipulovať voľby sa dá aj v Bielorusku, ale určite nie s takým obrovským výsledným rozdielom, 80% ku 10%. EÚ zvoláva kvôli tomu summit s jediným cieľom donútiť prezidenta Lukašenka, aby nezasahoval proti dobre zaplateným profesionálnym kriminálnikom vyvolávajúcim tam štátny prevrat. Rovnaký scenár ako na Ukrajine. Len aby sa poškodilo Rusku, aby malo na svojich hraniciach rozvrátené štáty, nestabilitu, nepriateľov. Pre občanov Bieloruska je však ako sa ukázalo najdôležitejšia ich vnútorná stabilita, vnútorná legitimita a dôvera v štát, nie nejaké priznanie alebo nepriznanie ich volieb zo strany EÚ. Napriek tomu, že Lukašenko robí veľa chýb. To si iba západ myslí, že všetci sú natoľko hlúpi, že nevidia príklad devastujúceho pôsobenia západnej demokracie v oklamanej Ukrajine. Tam sa Európa vyznamenala a USA tiež. Nehovorím už o verejnom priznaní Američanky Nulandovej, že USA vynaložili miliardy dolárov na prípravu prevratu na Ukrajine. Rovnaký scenár chystali v Rusku, Arménsku a v ďalších štátoch.

Naše ministerstvo zahraničia, či EÚ však na druhej strane vôbec nezaujíma násilná a aj krvavá likvidácia protestujúcich Kataláncov, ich vyhadzovanie z práce kvôli politickým názorom, či kvôli protestom proti nedemokratickému väzneniu ich politických predstaviteľov, násilné, často smrteľné zásahy polície vo Francúzsku proti protestujúcim žltým vestám, či v Nemecku proti politickým oponentom nezmyselnej masovej ilegálnej migrácie. To chceme onedlho spolu s cudzími vojskami ťapkať vojnovými čižmami po ruskej zemi v záujmoch anglosaského západného „hodnotového“ sveta? Neverím, že naši občania chcú mať Rusko a náš bratský slovanský národ ako svojho nepriateľa len preto, že nám za to USA a EÚ tlieskajú. Veď je to smiešne a lživé.

Netreba zabúdať, že Slováci odmietli bojovať proti slovanským bratom Rusom v prvej i druhej svetovej vojne.

Treba otvorene povedať, že EÚ sa takto sama rozkladá. Nemá vo vnútri pre seba definovanú žiadnu reálnu perspektívu vlastného rozvoja. Nevie prijať fakt, že USA už strácajú morálnu a politickú autoritu vo svete, že sa treba začať starať o seba bez ich doterajších veliteľských pokynov. Politické elity Bruselu nevedia ako spojiť národné a štátne záujmy jednotlivých suverénnych členských štátov s potrebou ich skutočne rovnocennej partnerskej spolupráce. To je jeden z dôvodov, prečo ani nevedia reálne oceniť pozitívny príklad svetovej politiky Ruska, ktoré je tiež európskym štátom a možnosti rozvoja našej vzájomnej spolupráce. Rusko v kontexte protipólu rozkladajúcej sa politiky Európy predstavuje zdravú perspektívu, opakujem rovnocennej spolupráce, bez vydierania partnerov a dokazuje to úspešnou vzájomne výhodnou spoluprácou už s takmer tromi štvrtinami sveta. Rusko sa konsoliduje a v skutočnosti už tvorí svetovú politiku. Napriek obrovským snahám západu zastaviť pokrok v Rusku sa prezidentovi Putinovi veci daria. Vysoká podpora obyvateľstva pri navrhnutých zmenách v ich ústave znamená zásadnú porážku podvratnej činnosti západných služieb. A to vzbudzuje na západe zlosť. Ale vráťme sa späť. Rusko nedávno chytilo a odsúdilo pred riadnym súdom amerického diplomata za preukázanú špionážnu činnosť. Nášmu ministrovi zahraničia však stačia u ruských diplomatov na Slovensku iba údajné podozrenia. Poďme ďalej. Dôvodom vyhostenia troch ruských diplomatov je podľa informácií nášho ministerstva zahraničia ich činnosť v rozpore s Viedenským dohovorom o diplomatických stykoch (ďalej len “VDoDS“). Prečo nereaguje naša diplomacia obdobne razantne aj v iných prípadoch flagrantného porušovania tohto dohovoru? Spomeňme napríklad násilné obsadenie diplomatických objektov Ruskej federácie v USA, ktoré trvá dodnes. Ani tichučké slovíčko z EÚ nezaznelo. Alebo surové zmlátenie a uväznenie ruského diplomata v Holandsku, napriek tomu, že v zmysle VDoDS z roku 1969, na ktorý sa naše ministerstvo zahraničia odvoláva, je podľa čl. 29 osoba diplomatického zástupcu nedotknuteľná. Nesmie byť žiadnym spôsobom zatknutá alebo zadržaná. Prijímajúci štát s ním musí jednať s náležitou úctou a urobiť všetky vhodné opatrenia, aby zabránil každému útoku proti jeho osobe, slobode alebo dôstojnosti. Holandskí policajti s plným vedomím vtrhli do bytu ruského diplomata, zbili ho obuškami a nezákonne niekoľko hodín zadržiavali. Pripomeniem, že to bolo v čase, keď všetci mohutne a bez dôkazov kričali, že Rusko zostrelilo civilné lietadlo nad Ukrajinou. Tak zmlátili ich diplomata. My nič, ticho. Neskoršie ospravedlnenie holandských úradov už po tomto surovom útoku naozaj nič neznamená.

Naša verejná ochrankyňa ľudských práv sa zhruba pred rokom stretla s francúzskym veľvyslancom na Slovensku a spoločne vyzvali vládu SR, aby prijala Istanbulský dohovor. Zdôrazňujem, že v zmysle zák. č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv táto štátna funkcia nemá dovolené stýkať sa s veľvyslancami. Navyše to urobila ihneď potom, ako NR SR tento morálne zvrátený dohovor oficiálne veľkou väčšinou hlasov 29. marca 2019 už odmietla. Podstatné je však aj tu konanie veľvyslanca, ktorý priamo porušil čl. 41 ods. 1 VDoDS. Diplomati, vrátane veľvyslanca sa totiž nesmú nijako miešať do vnútorných záležitostí prijímajúceho štátu a stýkať sa s orgánmi štátu môžu len prostredníctvom ministerstva zahraničných vecí. Naše ministerstvo však ani vtedy ani jediným slovíčkom na takéto hrubosti francúzskeho diplomata, navyše v postavení veľvyslanca nezareagovalo. Mal byť okamžite vyhostený.

Toto sú prejavy rozkladu štátu, na ktoré ako sudca neustále nástojčivo upozorňujem. Ak si my sami nebudeme chrániť našu štátnu suverenitu, ak dovolíme zahraničným záujmom miešať sa do našich vnútorných záležitostí, riadiť naše kroky, tak sa to vyvinie pre nás iba negatívne. Oni to robia plánovite, v ich vlastných záujmoch. Tomu sa treba rázne brániť  a nedovoliť to.