Blog Štefana Harabina

Dovolí Soros Čižnárovi, aby podal návrh na vzatie do väzby Gála za to, že svojvoľne nevypovedal Istanbulský dohovor, hoci ho parlament odmietol nezmeniteľným konečným, vykonateľným, právoplatným a nezrušiteľným spôsobom.

Nedávno s novou silou spustená hlučná hystéria za ratifikáciu Istanbulského dohovoru (ďalej len „Dohovor“) v EÚ a dokonca aj v Rade Európy voči štátom, ktoré tento neprijateľný dohovor ešte neratifikovali iba potvrdzuje správnosť jeho definitívneho odmietnutia zo strany Slovenska parlamentom. Ak niekto tvrdí, že kto neprijme Dohovor, ten pácha násilie na ženách, tak je to argument hodný otrepanej lacnej propagandy. Stačí študovať naše zákony. Človek musí byť úplný ignorant alebo zaslepený sluha cudzích záujmov ak v tom nevidí riziká, ktoré sú umne skrývané za frázy o ochrane žien. Uniká im podstata tohto masívne pretláčaného Dohovoru. 

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová sa ešte v lete tohto roku vyjadrila, že chce, aby EÚ ako celok prijala Istanbulský dohovor a zaradila násilie na ženách medzi trestné činy. To doteraz členské štáty vo vlastných zákonoch nemali zakotvenú ochranu žien? Spýtajme sa tých štátov, ktoré už Istanbulský dohovor ratifikovali čo vykonali na svojom území na ochranu žien pred násilím páchaným dennodenne na ženách vo všetkých vekových kategóriách nielen domácimi darebákmi, ale aj ilegálnymi migrantmi dovážanými masovo a protizákonne do Európy. Čo vykonali ? Prečo s takým fanatickým nasadením pretláčajú práve tento Dohovor? Odpoveď je v jeho obsahu. Totálne rozkladá vzťahy medzi mužmi a ženami. Mužov označuje za násilníkov, ktorí vždy chceli a vždy majú jediný záujem – ublížiť ženám, pretože ich motívom je nenávisť k ženám ako k ženskému rodu, k pohlaviu. 

Strana Vlasť cíti hlbokú morálnu zodpovednosť voči nášmu národu a nedovolí ho ničiť takýmito nezmyslami nikomu. A nielen strana Vlasť. Ako vidno z konania normálnych poslancov Národnej rady SR, naša spoločnosť má svoje morálne zásady. Naše rodiny chcú žiť v mieri, v bezpečných mestách, bez strachu o ich budúcnosť.

Žiadnymi vyhrážkami, nadávkami, hanlivými  prirovnaniami alebo dokonca snahou okľukou, prostredníctvom prijatia tohto Dohovoru zo strany EÚ ako celku sa nedá dosiahnuť, aby to suverénne štáty, ktoré Dohovor odmietajú akceptovali. 

Ale už len ten nehorázny spôsob nátlaku zo strany Bruselu je výrazom vrcholnej neúcty k suverénnym štátom. 

Takto sa vzťahy v Únii nebudujú ale rozbíjajú.

Iste nie som sám, kto hovorí, že v týchto otázkach nie sú pre nás bývalé koloniálne mocnosti v Európe žiadnym dobrým a rozumným vzorom. Hrubý nátlak o údajnom neplnení si svojich povinností, sľuby, potom opäť vyhrážky a hrubé urážky národov priamo usvedčujú snaživcov o nanútenie neprijateľných ideológií a iných nemorálnych a protizákonných postupov z veľmi zlých úmyslov. 

Ak proti tomu nebudeme bojovať, život v Európe ako ho poznáme dnes sa tým nezvrátiteľne zmení. 

Naša spoločnosť je v mnohom vyspelejšia, morálne a hodnotovo podstatne silnejšia a stabilnejšia. My hájime pravdu a zákony, riadime sa našou Ústavou, ctíme si naše ženy a mužov, naše rodiny a naše usporiadané spoločenstvo. Ak nás extrémni liberáli pri každom svojom útoku hania, urážajú, my odpovieme svojou múdrosťou a svojimi historickými morálnymi zásadami. Nepoddáme sa skaze len preto, že sa jej poddáva Západná Európa.

K otázke, či nás Európska únia aj tak prinúti prijať Istanbulský dohovor treba jasne povedať, že na základe platných zmlúv o EÚ žiaden takýto postup nie je možný.

EÚ nemôže na jednej strane prisahať, že bude dôsledne dodržiavať medzinárodné právo a jedným dychom ho porušovať keď si niekto s komplexom diktátora myslí, že si to môže dovoliť.

Politikom v oboch medzinárodných organizáciách aj v Európskej únii, aj v Rade Európy treba pripomenúť, že rozhodovanie o prijatí, či neprijatí nejakej medzinárodnej zmluvy alebo dohovoru je výlučnou záležitosťou každého suverénneho štátu (Preambula Viedenského dohovoru o zmluvnom práve z roku 1969, ktorý sa vzťahuje aj na zmluvy o EÚ a zmluvy, ktoré v rámci EÚ vzniknú). U nás je tento proces stanovený v Ústave štátu. Nikto, žiadna medzinárodná organizácia ani žiaden politik nemajú ani to najmenšie právo vôbec do týchto otázok hovoriť. 

V medzinárodnom práve sa takáto hrubá intervencia nazýva miešaním sa do vnútorných záležitostí suverénneho štátu. Nie nadarmo je zakotvená v Charte OSN, kde je výslovne zakázaná. To má svoje dôvody. 

Ak uznávame suverenitu štátov a ich výlučné kompetencie, potom nemožno ignorovať princípy dobrovoľného a slobodného rozhodovania o prijatí alebo neprijatí medzinárodného záväzku zo strany suverénnych štátov. 

Vychádzajúc z hodnôt a našej historickej morálky, ktorá má silnú podporu prevažnej väčšiny obyvateľstva je pre slovenský národ životne dôležité zachovať si rodinné hodnoty, svoje vekmi osvedčené tradície a vysokú morálnu vyspelosť. Je neuveriteľné, že sa vôbec musíme zaoberať pripomínaním orgánom EÚ a Rady Európy, aby si znovu dobre naštudovali, čo majú napísané vo svojich zmluvách. Mali by sme možno hovoriť hlasnejšie? Tlačí sa mi na jazyk známy kratučký slogan, ktorý sa často používa práve v súvislosti s odmietnutím násilia na ženách, „nie znamená nie“.

Aj na podklade vyjadreného sa pýtam Čižnára prečo ešte nedal návrh na vzatie ministra spravodlivosti Gála do väzby za to, že svojvoľne nevypovedal Istanbulský dohovor, hoci ho parlament odmietol konečným, vykonateľným, právoplatným, nezmeniteľným a nezrušiteľným spôsobom. 

Keby to urobil radový, obyčajný človek, nemajúci kontakty na oligarchické špičky a momentálnych politických držiteľov moci, už by bol vo väzbe a zošrotoval by ho Špecializovaný súd v Pezinku.

Toto nie je právo, poriadok a spravodlivosť pre všetkých. Žiaľ zatiaľ sa uplatňuje iba voči vyvoleným, ostatní ostávajú len vyvalený. 

Strana Vlasť to určite napraví.