Blog Štefana Harabina

Držitelia zbraní na Slovensku sa nemusia báť.

Hneď na úvod konštatujem, že Smernica Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2017/853 zo 17. mája 2017, ktorou sa mení smernica Rady 91/477/EHS o kontrole získavania a vlastnenia zbraní, zasahuje svojim obsahom do výlučnej kompetencie Slovenskej republiky ako členského štátu EÚ.

Náš súčasný zákon o zbraniach a strelive (Zákon č. 190/2003 Z. z. a ďalšie súvisiace predpisy) je spracovaný na dostatočnej úrovni, aby zabezpečoval riadny výkon práv a povinnosti osôb legálne držiacich strelné zbrane, dostatočný, aby mal štát dôkladnú evidenciu v týchto otázkach, aby mohol vykonávať kontrolu a súčasne v plnom rozsahu zabezpečil občanom oprávnené držanie a používanie zbraní a streliva na výkon povolania, športu, obrany, zberateľstva, poľovníctva a činnosti skupín historických zbraní.

Hlava V. platnej Zmluvy o fungovaní EÚ sa volá „Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti“. Podľa článku 72 tejto hlavy (pôvodný článok 64 ods. 1 ZES a pôvodný článok 33 ZEU) hovorí, že „Touto hlavou nie je dotknutý výkon právomocí členských štátov vo veci udržiavania verejného poriadku a zabezpečovania vnútornej bezpečnosti.“ Súčasne možno zo Zákona o  organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy (575/2001 účinný od 01.01.2019) potvrdiť, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy Slovenskej republiky okrem iného pre ochranu ústavného zriadenia, verejného poriadku, bezpečnosti osôb a majetku, ochranu a správu štátnych hraníc, bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, veci zbraní a streliva, … .

Je nesporné, že tento základný rozpor medzi uvedenou smernicou EÚ a platnou Zmluvou o fungovaní EÚ zakladá právo štátu v plnom rozsahu neakceptovať takýto právny akt. Smernica EÚ o kontrole zbraní nie je platná a záväzná pre členské štáty preto, že zasahuje do výlučnej kompetencie členských štátov. To znamená je evidentne nulitná.

Dovolím si povedať, že tu nejde o diskusiu o tom, či niekto má alebo nemá rád zbrane, o tom, či by niekto chcel všetky zbrane zakázať alebo naopak o tom, ako názorom iných je, že občania majú mať právo legálne vlastniť strelné zbrane na zákonom stanovené účely. Smernica EÚ svojim obsahom absolútne nijako nerieši otázku boja proti terorizmu alebo nelegálneho obchodu so zbraňami. Ale naopak hrubo zasahuje do oblasti udržiavania verejného poriadku a vnútornej bezpečnosti štátov, čo je výučne v kompetencii nášho Ministerstva vnútra SR. Naše ministerstvo vnútra dokonca ani nesmie dobrovoľne prekračovať svoju právomoc danú zmluvami a ústavou a akoby dobrovoľne takúto smernicu prijímať.

Na základe článku 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.  Na podklade článku 7 ods. 2 Ústavy SR sme uzatvorili Zmluvu o členstve SR v EÚ (tzv. „Lisabonská zmluva“). V nej sú výrazne rozdelené výlučné kompetencie únie, spoločné kompetencie únie a členských štátov a nedotknuté zostávajú všetky výlučné kompetencie členských štátov. Do nich únie nesmie nijakým spôsobom zasahovať. Otázky vnútornej bezpečnosti, kam patrí aj zákonná úprava legálnej držby zbraní a streliva sú takouto výlučnou kompetenciou členského štátu. Nemá veľký význam preto sa ani zaoberať podrobnosťami, čo vlastne v tejto neplatnej smernici únia požaduje. Základom je fakt, že táto smernica nie je nás právne záväzná a preto nemôže mať ani prednosť pred našimi zákonmi.

V tejto súvislosti iba pripomínam často spomínanú formuláciu v článku 7 ods. 2 Ústavy SR, že právne záväzné akty únie majú prednosť pred našimi zákonmi, ktorá ale predpokladá, že takéto akty sú prijaté v súlade so zmluvami o EÚ a vôbec neznamená, že by právne akty únie mali akúkoľvek prednosť pred našou ústavou.