Blog Štefana Harabina

Nevďak nás, zápecníkov

Traumatizovanie verejnosti ohľadne osudu ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka je nepochopiteľné. Na jednej strane vláda hovorí, že už bolo dosť témy Marrákeša a na druhej strane vyvíja až neprimerané úsilie o udržanie s tým spojenej osoby Miroslava Lajčáka v kresle ministra. Z pôvodného problému, kedy sa tento minister bez vedomia občanov a bez stanoviska vlády a poslancov pokúsil zradiť  slovenský národ a naviazať nám záväzok prijímať tisíce ilegálnych migrantov zo súčasnej kriminálnej vlny z Afriky do Európy, sa niektorí naši vrcholní politici snažia robiť problém iný. Vraj ide o účasť na diskusii, o to, aby sme sedeli za stolom, kde sa diskutuje, inak rozhodnutie prijmú iní aj za nás. To je samozrejme lož. Po prvé, diskusia už bola, trvala údajne až tri roky a samotný konečný text dokumentu bol už schválený. Sám Lajčák ho osobne prijal. A Pakt bude platiť iba pre tých, ktorí ho v Marrákeši prijmú oficiálne. Pán Lajčák veľmi chcel, aby Pakt Slovensko prijalo, možno to aj niekomu sľúbil. A dnes tvrdí, že tam musíme predniesť svoje výhrady? Musí vedieť, že v marockom Marrákeši nikto nebude už o ničom za žiadnym stolom s nikým diskutovať. Bude sa tam iba tlačiť na prijatie Paktu, bez výhrad, bez rečí. Potom zrazu počúvame, že ide vlastne o osobu ministra Lajčáka. Vraj vláda a parlament sú vinní, lebo mu nechceli dovoliť do Marrákeša cestovať a on sa preto rozhodol podať demisiu. Odchodom pána Lajčáka Slovensko údajne stratí svoju dobrú povesť a dokonca svoju orientáciu. Vraj treba, aby za každú cenu zostal, lebo máme pred sebou aj rotujúce predsedníctva v OBSE a v iných organizáciách a bez ministra Lajčáka to nezvládneme.

No ale pokiaľ si verejnosť ešte pamätá, tak nielen rotujúce predsedníctvo Slovenska v EÚ, ale dokonca ani zvolenie Miroslava Lajčáka na dobu jedného roka za dočasného predsedu Valného zhromaždenia OSN nijako neohrozilo bežné plnenie povinností ministerstva zahraničných vecí. K takým úlohám patrí aj rotujúce predsedníctvo v niektorých medzinárodných organizáciách. On, podľa niektorých, klenot našej diplomacie, vtedy ministerstvo neriadil.  Venoval sa svojej osobnej kariére. Každý je nahraditeľný.

Pán Lačák sa rozhodol svoju demisiu nakoniec stiahnuť a zostať ministrom. Len a len kvôli osobnej kariére. Podanie demisie ministrom do rúk prezidenta republiky a prijatie demisie je zakotvené v Ústave Slovenskej republike. Nie je tam ani možnosť demisiu od prezidenta stiahnuť a ani možnosť zo strany prezidenta demisiu ministra neprijať. Ak by to tak bolo, tak vzájomné vydieranie podávaním a sťahovaním demisií ministrov akejkoľvek koaličnej vlády by nemalo nikdy konca. Konanie pána Lajčáka a pána Kisku je zjavne protiústavné. Som proti tomu, aby sa takto ignoroval platný právny poriadok na Slovensku. Žalostné je, že tak činia naši najvyšší politickí predstavitelia, otvorene, arogantne a ešte sú možno na to aj hrdí. Bude sa niekto čudovať, ak občania prestanú dôverovať štátnym inštitúciám? Žiadne frázovité odôvodňovania trhania našej Ústavy nemôže ospravedlniť tento pokračujúci rozvrat štátu. Minister Lajčák povedal, že na čele diplomacie zostane, ak sa naša zahraničná politika bude dôsledne riadiť programovým vyhlásením vlády. To čo má znamenať? Bol to práve on, kto nerešpektoval programové vyhlásenie vlády a pokúsil sa prijať pakt OSN o podpore migrácie. Nič také v schválenom programe vlády nie je.

Veľkou chybou je nerešpektovať základné princípy riadenia v demokratickom štáte. Hovorím o tom, že keď po voľbách vláda poverí svojich ministrov presadzovaním vládneho programu, ich činnosť aj kontroluje. Nie je bežné ministrovi dávať voľnú ruku v tom, ako bude konať. Nie je bežné ho osobitne vyzdvihovať. Našim vrcholným politikom sa táto chyba vracia, aktuálne práve v osobe pána Lajčáka. On sa dodnes pokúša silou, na úkor Slovenska  získanej autority, oklamať vládu a občanov o podstate ním odsúhlaseného textu Globálneho paktu o riadenej migrácii. Podľa vlastných slov sa pán Lajčák cíti byť akoby nezávislým diplomatom, ktorého ani vláda ani parlament nemá čo riadiť.

Tvrdiť, že na čele ministerstiev musia stáť iba odborníci v danej oblasti je hlúposť. Odbornosť nerovná sa automaticky plnenie politického programu vlády a záujmov štátu. Musia tam byť ľudia, ktorí budú v prvom rade dbať na to, aby ministerstvá plnili vládny program. Ľudia, ktorí budú obhajovať a presadzovať politiku vlády aj doma, aj v zahraničí. Ak je ministrom aj odborník, je to plus, ale rozhodne to nie je podmienka. Post ministra zahraničných vecí je tiež postom politickým, riadiacim. Dobrým ministrom zahraničných vecí môže byť samozrejme akákoľvek osobnosť, nemusí byť iba profesionálny diplomat. To isté platí aj o postoch veľvyslancov a kohokoľvek, kto nás v zahraničí reprezentuje. Povinnosťou profesionálnych diplomatov je takýmto predstaviteľom pomáhať plniť úlohy a politiku vlády na kvalitnej úrovni.

Prijatie Globálneho paktu o riadenej migrácii staval minister na hranu, až sa v niektorých chvíľach zdalo, že vláda alebo poslanci mu ustúpia. Ľudia mali vtedy naozaj strach. Vládu treba pochváliť za to, že sa nenechala nakoniec ovplyvniť svojim ministrom zahraničných vecí. Ale podporovať zotrvávanie ministra Lajčáka vo vláde je výrazná protiprávna a nemorálna chyba. Ten žije zjavne mimo tragickej reality následkov masovo organizovanej ilegálnej migrácie v Európe, mimo faktov a mimo akejkoľvek zodpovednosti za bezpečnosť a blaho slovenských občanov. Naši politici nemajú ani ten najmenší dôvod chodiť pred nikým v predklone, ani pred OSN, ani pred Bruselom, ani pred OBSE a ani pred jedným členom svojej vlády. Veď je to nedôstojné.

Minister Lajčák neprestáva tvrdiť, že Pakt je len akýsi rámec a nie dohoda. Vraj je to iba začiatok akejsi diskusie o migrácii a že nám nič nehrozí ak Pakt prijmeme. Nedávne prejavy Nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, či komisára EÚ pre migráciu Dimitrisa Avramopoulosa a ďalších politikov EÚ o tom, že Pakt umožní posúvať migrantov aj do štátov, ktoré to doteraz odmietali, že na základe tohto Paktu vzniknú nové právne predpisy, ktoré budú musieť štáty uplatňovať voči migrantom, že posledný krát vyzývajú členské krajiny, aby prijali Pakt o migrácii a že tí, ktorí ho kritizujú budú trestne stíhaní, je jasným politickým diktátom. Je potvrdením toho, čo v skutočnosti Brusel chce a pán Lajčák u nás presadzuje.