Blog Štefana Harabina

Včera aj za účasti zástupcov OSN, OBSE i Rady Európy som vystúpil na Medzinárodnom mediálnom fóre v Pezinku s programom „Sloboda žurnalistiky v kontexte ľudských práv, nových technológii a medzinárodnej informačnej bezpečnosti“
s nasledujúcim prejavom:
Vážený pán predsedajúci, vážení účastníci konferencie, ctení hostia,
som sudca Najvyššieho súdu SR, nie som odborníkom v otázkach médií a informačných technológií. Dovoľte mi však predniesť zásadné stanovisko k otázkam slobody médií a ľudským právam. Všetky stretnutia odborníkov, ktorým nie je ľahostajná situácia v obmedzovaní informácií a nebezpečná snaha o degradáciu žurnalistiky do postavenia sluhu mocenských a politických záujmov v pozadí, sú tým správnym príspevkom k zachovaniu ľudských práv a morálnych hodnôt spoločnosti.
Vo svojom príspevku by som sa rád sústredil na všeobecnú právnu podstatu a podporu zápasu za slobodu prijímania a šírenia informácií. Informácie poskytované alebo predstavované verejnosti boli vždy, už od prvých počiatkov štátnych útvarov na Zemi využívané a ovplyvňované vôľou vládcov a rôznych stupňov a foriem administratívy vládnucej elity nad určitým územím a určitým obyvateľstvom. Všetci vieme, že uplatňovanie moci sa deje nielen donucovacími prostriedkami, ale aj informáciami. V niektorých výnimočných situáciách je pozitívna regulácia informácií pre verejnosť veľmi dôležitá. Tak to je napríklad v prípade vojenského napadnutia vlastného štátu nepriateľom, v záujme udržiavania vysokej morálky brániaceho sa obyvateľstva. Ale skutočná sloboda, sociálna spravodlivosť je obsiahnutá v možnosti slobodného prijímania a šírenia informácií, možnosti povedať slobodne svoj názor bez strachu z prenasledovania, možnosť učiť sa, osvojiť si vedomosti podľa vlastného záujmu. Slobodný človek má možnosť vybrať si vlastné povolanie, robiť celkom prirodzene v prospech spoločnosti to, čo robiť chce a čo robiť vie.
V minulých časoch, keď ešte bolo možné kontrolovať informácie podávané verejnosti napríklad iba cez vyvesenie informácií na námestiach, alebo neskôr najmä cez tlačené médiá, ľudia na celom svete boli usmerňovaní ideológiou a informáciami, ktoré selektovali panovníci a štáty. Dnes, v čase, keď sa mohutným spôsobom rozšírili možnosti získania a šírenia informácií v dôsledku nových technológií, rozhlasu, televízie, internetu a sociálnych sietí, mocenské štruktúry postupne strácajú schopnosť prostredníctvom informácií kontrolovať a ovládať verejnú mienku a chovanie človeka na plnenie svojich cieľov.
Preto, alebo napriek tomu, sa isté mocenské skupiny sveta rozhodli jednak úplne ovládnuť všetky hlavné médiá vo svete a diktovať svoju propagandu ich prostredníctvom a súčasne vyvolávať situáciu prostredníctvom celého systému medzinárodných organizácií a špecializovaných mimovládnych organizácií na podporu plánov centralizácie moci. Nebudem sa venovať všetkým metódam ich práce, rozkladania morálky, vyvolávania ozbrojených konfliktov, dosadzovania poslušných vlád, či nanucovaniu medzinárodných dokumentov, ktorých cieľom je čím viac zúžiť priestor suverénnym štátom realizovať politiku rešpektovania základných ľudských práv. Poslušnosť je cieľ, kontrola je nástroj. A informácie sú zneužívané na dezorientáciu verejnosti. Takzvané moderné fenomény, ako šíritelia hoaxov, konšpirácie, fake news (fejk ňúz), sú len výrazy na odsudzovanie a potláčanie obhajcov základných ľudských práv.
Európsky dohovor o ľudských právach a základných slobodách v článku 10 stanovuje, že Každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Výkon týchto práv môže byť obmedzený iba vo výnimočných prípadoch ustanovených zákonom.  To isté hovorí aj Charta základných práv EÚ, ktorá je súčasťou zmlúv o EÚ.

Pretože vnímam riziká vo vývoji politickej situácie v Európe pre Slovenskú republiku, najmä pokiaľ ide o snahu politikov Bruselu o obmedzovanie štátnej suverenity členských štátov EÚ, otázky plánov na zaplavovanie Európy masovou migráciou a v neposlednom rade snahou o odstraňovanie kultúry a morálky pôvodných európskych národov, rozhodol som sa kandidovať na post prezidenta SR v budúcom roku. A ihneď ako sa ukazuje, že by som mohol byť vážnym súperom pre kohokoľvek, tak isté sily, ktoré si neželajú na Slovensku panstvo práva, sa dali do práce na potlačenie mojej kandidatúry. Okrem neustálych útokov voči mojej osobe prostredníctvom tzv. hlavných médií a niektorých politikov ovplyvňujúcich dokonca vedenie Najvyššieho súdu SR, som sa stal terčom vládcov médií. Pre ilustráciu uvádzam, že napríklad moje video, v ktorom som kritizoval migračnú politiku a príslušné dokumenty OSN, YouTube stiahol bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu. Snažil som sa svoj názor odoslať na Facebook, ale nasledujúci deň príspevok stiahol aj Facebook. Vymazali ho bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu a zamietli moje námietky. To nie je len zakázaná cenzúra, to je aj priame zasahovanie do prípravy volieb v štáte proti potenciálne úspešnému kandidátovi.
Myslím si však, že aj tento, vôbec nie výnimočný príklad, je dostačujúcim dokumentovaním žalostného stavu v tejto oblasti. Nesťažujem sa, len konštatujem. Čo by sa asi dialo, keby som ja ako sudca bez odôvodnenia niekoho odsúdil? Bez dôkazov, bez argumentov, bez akéhokoľvek vysvetlenia. Nezmysel? Povedzme si to na rovinu. O niektorých témach skrátka nemôžeme slobodne diskutovať. Ľudstvu je namiesto slobody slova natláčané iba dovolené slovo. Tam sme dospeli.

Všeobecná deklarácia ľudských práv OSN bola schválená ešte v decembri roku 1948 (10.12.1948). Následne na základe tejto deklarácie ľudských práv vzniklo viacero medzinárodných zmlúv a množstvo vnútroštátnych zákonov upravujúcich medzi iným aj právo na slobodu informácií, slobodu slova a názorov. Za niekoľko dní, práve v deň 70. Výročia prijatia tejto deklarácie má byť v marockom Marrákeši podpísaný tzv. Globálny pakt OSN o riadenej migrácii. Tento dokument hneď na niekoľkých miestach uvádza záväzok alebo povinnosť štátov diskriminovať médiá a selektovať informácie, ktoré bude verejnosť dostávať. Na jednej strane majú štáty podporovať tie médiá, ktoré propagujú masovú svetovú migráciu ako prospešný jav a na druhej strane majú finančne a inak materiálne postihovať tie médiá, ktoré sa vyjadrujú k migrácii kriticky. Tak hlboké zneváženie potreby objektívnych a pravdivých informácií je neakceptovateľné. A nielen to. Na tomto príklade možno dokumentovať ako inštitucionálne vysoko siaha politická snaha o ovládanie verejnej mienky vo svete prostredníctvom médií.
Predpisy stále platia, ale doba sa zmenila. Arogancia mocných nikdy nezmizla, ale dnes nadobúda gigantické rozmery. Hrozí globálnym konfliktom civilizácií, ekonomickou, sociálnou, morálnou a politickou katastrofou a dokonca zničením ľudstva v atómovej vojne veľmocí. Treba tento problém vidieť v širších súvislostiach. Je potrebné akútne, naliehavo žiadať ochranu slobody prejavu, práva na prijímanie a šírenie informácií v priestore Európskej únie a pochopiteľne všade v civilizovanom svete.

Vážené dámy a páni,

Na mnohých príkladoch vidíme, že je veľa kvalitných novinárov, ktorí sa venujú zvolenej oblasti a podávajú verejnosti aktuálne informácie o vývoji. Sú na slovo vzatí odborníci, študujú odborné časopisy, príspevky iných žurnalistov, stanoviská odborných inštitúcií, názory ľudí, vplyv problematiky na ľudstvo, poznajú históriu vývoja a vedia predpokladať pravdepodobný vývoj. A nadovšetko, takíto novinári sú objektívni, nesnažia sa zapáčiť moderným trendom, nepodriaďujú sa záujmovým skupinám a prezentuje názory z oboch strán. Aj tie pozitívne, aj tie kritické. Takýchto ľudí potrebujeme. Takíto novinári majú v spoločnosti prirodzený rešpekt a svojej problematike často rozumejú možno ešte lepšie ako politici, ktorí sú poverovaní nejakú oblasť v štáte riadiť. Takíto ľudia pomáhajú svojou prácou orientovať sa v tom, čo sa okolo nás deje, či už na verejnosti, alebo mimo zorného poľa a dosahu bežného človeka. Je to nesmierne náročná práca, ale verím, že pre väčšinu žurnalistov tohto typu je to ich milovaná profesia, prinášajúca poznanie, pocit dobre vykonanej práce v prospech spoločnosti, zadosťučinenie z hľadania, formulovania a vyslovenia pravdy.
Ak nechceme, aby boli násilne odstránené slobody a práva ľudí, odstránené suverénne štáty, ničené národy prostredníctvom zvrátených sociálnych experimentov, prostredníctvom miešania rás a národov,  prostredníctvom likvidácie pôvodných kultúr, vymazávaním a prekrúcaním histórie a devastáciou mladej ľudskej generácie, musíme byť rozhodní a dôslední v ochrane súčasných vysokých štandardov ľudskej morálky. Ide o presadzovanie našich hodnôt. O rozlišovanie dobra a zla. Pravda a slobodný prístup k informáciám je základom tvorby správnej morálnej a politickej orientácie a slobodného výberu človeka v súčasnom svete.
Dovoľte mi zaželať vašej konferencii mnoho úspechov.