Ústavný súd na čele s Fiačanom pracuje sám na svojom zničení.Smutné konštatovanie pri výročí ústavy.
Posledné dni sú pre náš národ naplnené niekoľkými významnými historickými udalosťami. Medzi ne nesporne patrí výročie prijatia Ústavy Slovenskej republiky. Ústava je základný zákon štátu. Nie nadarmo sa hovorí, že je to základná zmluva medzi občanmi a štátom. Od nej sa odvíjajú ostatné zákony, ktorými sa má štát a jeho orgány riadiť pri spravovaní spoločnosti. Ústava obsahuje všetky naše práva a slobody. Preto je dôležité, aby sme vedeli, že jej uplatňovanie sa nás a našich životov bytostne dotýka. Ústavu prijala Slovenská národná rada 1. septembra v roku 1992. Nájdeme ju v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, kde bola uverejnená pod číslom 460/1992 Zb. Toľko k jej prijatiu.
Na to, aby sme sa o ústavu mohli oprieť a domáhať sa svojich práv, ústava musí byť čo najstabilnejšia. Štát má predpísané, že musí konať len na základe ústavy a v medziach a spôsobom, ktorý stanovuje zákon. Ak ale nebudeme ústavu rešpektovať a ak dopustíme, aby bola narúšaná aj návrhmi na jej zmenu, často so zlým úmyslom proti občanom a našej suverenite, riskujeme. Riskujeme, že postupne určite stratímemnohé občianske práva a slobody. A možno i viac. Nikto a nič ich nebude naďalej garantovať.
Výklad uplatňovania ústavy robí Ústavný súd SR. Ten musí v prvom rade dbať na jej dodržiavanie. A tu je kameň úrazu. Ústavný súd sám následkom politického ovplyvňovania podľahol, či už dobrovoľne alebo nie, tlakom na nezodpovedné, protištátne kroky viacerých štátnych inštitúcií. Dospeli sme tak do stavu, že ústavný súd zrušil právne nezrušiteľné amnestie, prezident republiky bez zaváhania porušil viackrát ústavu, na ktorú prisahal. Rovnako tak predseda vlády, či minister zahraničných vecí ignorovali ústavou stanovené právne dôsledky podania demisie člena vlády a nedávno ústavný súd sám opäť nedodržal ústavu svojim postupom pri potvrdzovaní voľby novej prezidentky.Naši politici zvolili nových sudcov ústavného súdu, ktorí v niektorých prípadoch dokonca sami v minulosti zákon porušovali. Tieto fakty sú reálne a spoločnosť ich vidí. Ústavný súd týmto spôsobom pracuje sám na svojom zničení. Stáva sa nedôveryhodným a tak žiaľ orgánom, na ktorý sa nemožno odvolať a veriť, že rozhodne spravodlivo a v súlade s právom.
Návrat k riadnemu výkonu ústavnosti je nevyhnutný. Ak máme podlomený náš ústavný súd, hrozí strata postavenia ústavy ako základného zákona štátu. So stratou základného zákona štátu sa automaticky stráca rešpekt k ostatným zákonom. A situácia je vážna. Sú štátne orgány, ktoré už dnes vôbec nerešpektujú napríklad rozhodnutia súdov, ktoré sú pre ne záväzné. Nesmieme pokračovať v tejto deštrukcii. Musíme vplývať na našich politikov, aby sa veci napravili kým je čas, aby sme odolali snahám o ďalšiu likvidáciu obsahu našej ústavy.
Suverenita Slovenskej republiky, ochrana národa, rodiny, ľudí, kultúry a morálky a riadne fungovanie právneho štátu je v našom spoločnom záujme. Naše prírodné bohatstvo, úrodná zem, voda a kultúrne pamiatky sú našim spoločným bohatstvom. Pripomeňme si preto, že naša ústava si zaslúži, aby sme ju chránili. My si zaslúžime, aby štát tento základný zákon spoločnosti bezvýhradne rešpektoval. Jánošík mal podľa povesti silu v opasku, tá naša je však skutočne ukrytá v stabilite a obsahu našej ústavy.
Štefan Harabin