Blog Štefana Harabina

Čaputová sa chce venovať otázkam spravodlivosti a právneho štátu. Ako prvé, do súdnej rady vymenovala trestne stíhaného sudcu.

Čaputová nedávno zopakovala, že v domácej politike sa chce venovať otázkam životného prostredia, spravodlivosti, právneho štátu a ľudských práv. Ako si právny štát predstavuje ukázala hneď na úvod, keď sa nechala inaugurovať skôr, ako o ukončení volebného procesu rozhodol ústavný súd, ktorý ma na stole nevybavenú sťažnosť ohľadom priebehu volieb.
Hneď ďalší krok tejto osoby, ktorá sa chce venovať otázkam právneho štátu je pozoruhodný. Za člena súdnej rady totiž vymenovala bývalého sudcu ústavného súdu, Mészároša, ktorý bol predtým právnikom na poľnohospodárskom družstve a ktorý je trestne stíhaný. Lajos Mészáros spôsobil vážnu dopravnú nehodu s porušením dôležitých povinností. Ústavný súd ho nevydal na trestné stíhanie, ale vo februári mu vypršal mandát ústavného sudcu a tým aj imunita pred stíhaním mu skončila. A tohto trestne stíhaného sudcu Čaputová vymenovala za člena súdnej rady. Býva už pravidlom že takýchto sudcov nominujú hlavne maďarské strany. Predtým to bol ústavný sudca Horváth, ktorý bol aj odsúdený za úmyselný trestný čin a teraz sa stal ústavným sudcom sobášny podvodník Szigeti, ktorý falšoval súdnu zápisnicu a rozhodoval spor v prospech Bugára. Tu vidíme čo za ľudia sú nominovaní do najvyšších súdnych funkcií a ako ctia právo.
Poukazovať na tieto nešváry však nie je vhodné a tak sa v krátkom čase zjednotili v parlamente všetky strany proti Harabinovi a prijali už tradične protiústavný zákon, ktorý má sudcom zakázať politicky sa angažovať. Je zaujímavé ako sa vedia hneď zjednotiť a to aj na neústavnosti ak ich niekto ohrozuje.
Ústava jasne hovorí kedy zaniká funkcia sudcu. Ak je sudca právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, alebo ak prezident odvolá sudcu na návrh súdnej rady pre vek, alebo zdravotnú nespôsobilosť. Iné prípady nie sú možné. Predkladateľ Baránik (SaS) návrh zákona ešte obhajoval tým, že je namierený proti Harabinovi. Zdá sa že v SaS pejoratívny výraz „právny debil“ nepovažujú za nadávku, ale za kvalifikáciu na funkciu „právneho experta“. Kríza kádrov sa nevyhla ani tomuto segmentu.
Tu vidíme do akého stavu sa dostala legislatíva. Zákony sa totiž nemajú prijímať v prospech alebo neprospech nejakej osoby. Zákony sa prijímajú ak je tu spoločenská potreba, ktorej predchádza diskusia, analýzy, stanoviská a až potom sa prijme zákon. Takto vyzerá riadny legislatívny proces. V tomto prípade si ani nevyžiadali stanovisko súdnej rady, pritom sa jedna o orgán, ktorý musí vydať stanovisko ku každému justičnému zákonu.
Ten zákon hoci prijali akože proti Harabinovi, tak zároveň ho prijali aj proti všetkým sudcom. Odôvodňovali to potrebou odpolitizovania justície, ale do justície patrí aj prokuratúra. Prokurátor teda kandidovať za poslanca môže, ale sudca nie. Tento zákon je nie len neústavný, ale je aj v rozpore s Európskym dohovorom o ľudských právach. Je tu judikatúra ESĽP o tom, že aj sudca môže byť členom politickej strany, čiže primárne musí náš súd aplikovať Dohovor, pretože dáva občanovi širší rozsah ľudských práv. Ak podám v tomto smere procesné návrhy, tak musím byť úspešný. A kto to bude za Fica, Danka, Bugára, Sulíka, Matoviča, Kollára, Beblavého zase platiť?
A práve títo poslanci zjednotení naprieč celým politickým spektrom v boji za odpolitizovanie súdnictva zvolia za adeptov na sudcov ústavného súdu politikov ako Pfundtner (ová) a Procházka.

SaS, strana ktorá tento zákon navrhla, si ešte prednedávnom dala na kandidátku sudcu Paludu a dokonca dávali návrhy, aby sa Paluda stal šéfom NBU. Keď potom Paludova sestra prišla do parlamentu vykričať, že ju aj otca obral Paluda o majetok, tak ho SaS stiahla z kandidátky a dali tam sudcu Klimenta. Potom ale vyšlo najavo že Kliment jazdil opitý a tak stiahli aj jeho. Čiže kto tu politizoval justíciu? O angažovaní sa sudkyne Berthotyovej v iniciatívach za otvorenú justíciu, či vystupovaní sudkyne Javorčíkovej v dokumente tretieho sektora, ktorý musela RTVS pre nepravdivosť stiahnuť netreba ani hovoriť.
Tu je nutné povedať, že poslanci sú síce nezávislí, ale nie nezávislí na ústave. Oni nemôžu úmyselne hlasovať za protiústavný zákon. A že tento zákon je neústavný povedala aj samotná Žitňanská, ktorú určite nemožno označiť za Harabinovu fanúšičku, keďže s ním prehrala tri disciplinárne konania.
Pred tromi rokmi sme v senáte rozhodli že Inšpekcia pod ministrom vnútra je nezákonná. Všetci od Žitňanskej, cez Sulíka, Kisku, Lipšica, Fica, Kaliňáka, až po Čižnára s Borecom sa ozývali, že čo si to dovoľuje Harabinov senát a Švecová na ich popud na sudcov tohto senátu podala disciplinárny návrh. Po troch rokoch prijali zákon v intenciách nášho rozsudku ale ešte stále nás za to disciplinárne stíhajú. Po takmer štyroch rokov nebolo vytýčené ani len prvé pojednávanie. Pritom disciplinárne konanie má byť skončené do štyroch mesiacov.
Dnes sa aj spomínaní politici opäť chovajú rovnako. Všetci vedia že Čaputová nemohla byť inaugurovaná pred rozhodnutím ústavného súdu o ústavnej volebnej sťažnosti. Napriek tomu podporia túto nezákonnosť tým, že sa zúčastnia inaugurácie a zdupľujú to ešte prijatím protiústavného zákona v parlamente. Ešte dúfajú, že možno po voľbách vykšeftujú nejakú „vládu národného zmierenia“, ktorá ich uchráni pred trestným stíhaním. A ak nie, potom začnú kričať že máme nelegitímnu prezidentku.
Tí ktorí si ešte myslia, že to tak nie je, to pochopia až vtedy, keď sa nezákonnosť v podobných intenciách dotkne aj ich. I keď podajú odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu štátneho orgánu, bez rozhodnutia o ich apelácii, štát v ich neprospech vykoná neprávoplatný verdikt prvého stupňa po vzore a la Čaputová.