Médiá dostali za úlohu zlikvidovať Štefana Harabina
Štefan Harabin je nepriateľ!
Také je zadanie médií, ktoré má zaútočiť na jeho osobu a na kresťanského voliča,. Nie je to žiadna náhoda, že Denník N vydáva novú knihu o Štefanovi Harabinovi. Práve teraz. ! A Lukáš Fila, Marián Leško, Konštantín Čikovský sú priami účastníci diskusií o tejto knihe. A – píšu o Harabinovi. Nielen to! Niektorí aj moderujú diskusie s kandidátmi. A to je hanebné.
Nie je žiadne náhoda, že Denník Sme uverejnil článok Ako Harabinov senát poslal do väzenia ťažko chorého františkána.
Stále som viazaný mlčanlivosťou a tí, ktorí na mňa útočia, to veľmi dobre vedia.
Takisto však vedia, že senát, ktorému predsedal Štefan Harabin, pána Bystríka Janíka spod obžaloby oslobodil v plnom rozsahu, keďže v spise sa nachádzali podklady, ktoré tam nemali čo hľadať, a hlavná svedkyňa obžaloby bola vo svojich výpovediach nedôveryhodná. Prokurátor sa odvolal a nadriadený odvolací súd vyslovil právny názor, že pána Bystríka Janíka treba odsúdiť, pretože je vinný z podvodu. Harabinov senát tak bol viazaný právnym názorom nadriadeného súdu. To znamená, že už nemohol rozhodnúť inak, ako rozhodol nadriadený odvolací súd.
Rovnaký princíp platí aj dnes, v demokratickej justícii, inak by sa občan nedovolal spravodlivosti, keby pre prvostupňový súd neplatil názor odvolacieho súdu. Ak senát nechce porušiť platné zákony upravujúce súdny proces, musí sa riadiť podľa záväzného právneho názoru vyššieho súdu.
Ešte jedna pripomienka. Článok s obvineniami, že Harabin za socializmu odsúdil kňaza priniesla v denníku SME novinárka Monika Tódová. Po podaní civilnej žaloby musel denník SME zaplatiť zo svojho rozpočtu za nepravdivé tvrdenia v článku satisfakciu milión slovenských korún a trovy konania.
Takže: Cui bono? V čí prospech to robia médiá?